Toto je príbeh o tom, ako Európska únia zase raz v priamom prenose a pred očami celého sveta porušila vlastné pravidlá, aby v Bruseli dosiahli to čo potrebujú. Spomeňte si na tento príbeh vždy vtedy, keď vás bude niekto presviedčať o tom, ako v EÚ platia prísne pravidlá, ako v EÚ disponuje každý štát rovnakou váhou hlasu a podobné táraniny.
O čo ide v tomto prípade…Brusel sa rozhodol, že pošle Ukrajine dohromady 18 miliárd eur. Najskôr to hral na fešáka, teda na európsku jednotu, európske hodnoty, ale predovšetkým na prísne európske pravidlá. Takýto obrovský balík peňazí mali teda pôvodne, tak ako kážu pravidlá EÚ – schváliť jednohlasne všetky členské krajiny. Ak by bola čo i len jedna krajina proti, žiadna pomoc by na Ukrajinu nesmerovala. No a ona sa taká jedna krajina napokon našla. Maďarsko. A v Bruseli tým pádom nastal problém, ktorý vyriešil tým, že zase raz obišiel vlastné pravidlá. A obišiel ich týmto spôsobom: „Hľadala sa možnosť, ako pomoc pre Ukrajinu schváliť aj bez Maďarska. Riešenie spočíva v tom, že – ak Maďarsko bude naďalej balík vetovať -, budú záruky pre úvery kryté nie z rozpočtu EÚ, ako bolo pôvodne plánované, ale prevezmú ich členské štáty. V tom prípade by by jednomyseľný súhlas potrebný nebol.“ No a je vymaľované. Obišli sme vlastné pravidlá, lebo pomoc Ukrajine je politická požiadavka.
Na celej tejto EÚ je čarovné, ako sa ona akože hrá na zodpovednú, rešpektujúcu vlastné prísne pravidlá a predovšetkým, aký veľký dôraz dáva na tú rozprávku o európskej jednote, solidarite a o tom, ako má každý členský štát rovnakú váhu hlasu. Ale potom, keď veci nejdú podľa predstáv Bruselu, sa už táto rozprávka rozplynie ako jarný sneh a zahrá sa to celé na drzovku. Obídu sa pravidlá, aby sa dosiahlo to, čo Brusel potrebuje. Fuj.
Brusel, presnejšie jeho mozgový trust,si už prisvojil riešiť za všetky štáty azylovú politiku, centrálny nákup injekcií z Pfizer, púšťa do obehu nekryté peniaze a už berie na ich konto úvery, rieši patologické sociálne agendy a vedie Európanov k hladu a zime. V lete zase bude vééľmi teplúčko v európskych vybetónovaných mestách, plných mrakodrapov.
Inými slovami, Fiala, či Heger mentálne vôbec nevybočujú z radu. A to je strašné.