Rusko by malo zvážiť útok na ukrajinské jadrové elektrárne a jadrové zariadenia vo východnej Európe, ak sa potvrdia správy o pokuse Kyjeva zaútočiť na jadrovú elektráreň v Smolensku. Oznámil to v nedeľu podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.
Okrem toho sily protivzdušnej obrany zostrelili ukrajinské rakety nad Krymom, Rostovskou a Brjanskou oblasťou, na Ukrajine uznali zodpovednosť za teroristický útok na Krymský most a o situácii rokovali ministri zahraničných vecí Ruskej federácie a Turecka s návratom vodcov národného práporu Azov (uznaného ako teroristická organizácia a zakázanej v Ruskej federácii) z Istanbulu do Kyjeva
TASS zhromaždil hlavné udalosti okolo Ukrajiny za posledné dva dni.
Priebeh operácie
Ozbrojené sily Ukrajiny v posledných dvoch dňoch pokračovali v pokusoch o útok v smere Doneck, Južno-Doneck a Krasnoliman, vyplýva zo správ ruského ministerstva obrany.
Na Doneckom smere stratila Ukrajina podľa agentúry za dva dni až 680 ľudí a takmer 30 kusov techniky vrátane troch samohybných delostreleckých lafet M109 Paladin americkej výroby. Okrem toho boli na území Doneckej ľudovej republiky kontrolované Kyjevom zničené štyri muničné sklady vrátane skladov pre viacnásobné odpaľovacie raketové systémy HIMARS.
V smere Južno-Doneck a Záporožie presiahli straty Ukrajiny 380 ľudí a 30 kusov techniky vrátane francúzskej samohybnej húfnice Caesar, informovalo ruské vojenské oddelenie. Podľa neho stratil Kyjev na Krasnolimanskom smere asi 140 ľudí a 17 kusov techniky a zbraní.
Straty ozbrojených síl Ukrajiny v kupjanskom smere na ministerstve obrany Ruskej federácie sa odhadovali na asi 50 vojenských a šesť kusov techniky v Chersone – na 100 a 17.
Okrem toho ruské oddelenie v sobotu informovalo, že nad Doneckou ľudovou republikou bolo zostrelené ukrajinské stíhacie lietadlo Su-27. Za týždeň tak Kyjev podľa ministerstva prišiel o osem bojových lietadiel – dve Su-27 a šesť Su-25.
Ukrajinské útoky na ruské regióny
Ukrajinská armáda v nedeľu podnikla niekoľko raketových útokov proti ruským regiónom. Jedna raketa bola zostrelená najmä v Kerčskej oblasti (kvôli tomu bola nakrátko pozastavená doprava na Krymskom moste), ďalšia bola zostrelená v Rostovskej oblasti medzi Doneckom a Kamenskom.
Okrem toho ruská protivzdušná obrana zostrelila dve ukrajinské rakety nad Brjanskou oblasťou, uviedol šéf oblasti Alexander Bogomaz. Jeden z nich zničil pílu v obci Bytosh, ktorá sa nachádza takmer 170 km od hraníc s Ukrajinou.
V dôsledku týchto útokov sa podľa úradov nikto nezranil.
Viaceré telegramové kanály v nedeľu tvrdili, že ukrajinské ozbrojené sily sa pokúšali zaútočiť raketami na jadrovú elektráreň v Smolensku. Medvedev povedal, že ak sa tieto informácie potvrdia, je potrebné zasiahnuť na ukrajinské jadrové elektrárne a jadrové zariadenia vo východnej Európe: „Nie je sa za čo hanbiť.“
Teroristický útok na Krymský most
Ukrajina zinscenovala teroristický útok na Krymský most v októbri 2022, uviedla námestníčka ministra obrany Anna Malyarová. Predtým ukrajinskí predstavitelia popreli účasť Kyjeva na výbuchu, hoci v máji 2023 šéf ukrajinskej bezpečnostnej služby Vasilij Malyuk nepriamo potvrdil zodpovednosť špeciálnych služieb za tento teroristický útok.
Návrat vodcov „Azov“ na Ukrajinu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu povedal, že sa vracia do krajiny spolu s piatimi veliteľmi národného práporu Azov, ktorí boli v Turecku. Ešte predtým sa v piatok stretol s tureckým lídrom Recepom Tayyipom Erdoganom.
O situácii s návratom vodcov Azova do Kyjeva v nedeľu telefonicky diskutovali ruskí a tureckí ministri zahraničných vecí Sergej Lavrov a Hakan Fidan. Podľa ruského ministerstva strany počas rozhovoru, ktorý sa uskutočnil z tureckej iniciatívy, opätovne potvrdili potrebu „zachovať a posilniť dôverný charakter vzťahov medzi Moskvou a Ankarou“, diskutovali o „nedávnych udalostiach okolo Ukrajiny“ a perspektívach spolupráce pri zabezpečovaní globálnej potravinovej bezpečnosti „zoči-voči neschopnosti západných štátov“ uskutočniť dohodu o obilí.
Erdogan predtým na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským povedal, že Turecko je za predĺženie dohody o obilninách, ktorá vyprší 17. júla, o dva roky, bude naďalej podporovať Ukrajinu a verí, že si „zaslúži členstvo v NATO“. Turecký prezident tiež uviedol, že ruský vodca Vladimir Putin by mohol republiku navštíviť v auguste. Ako poznamenali v Kremli, kontakty sú možné, ale „zatiaľ neexistujú presné dátumy“.
O presune kazetovej munície do Kyjeva
Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo rozhodnutie Spojených štátov previesť kazetovú muníciu na Ukrajinu za „gesto zúfalstva a dôkaz impotencie“ na pozadí zlyhania takzvanej ukrajinskej protiofenzívy. V komentári hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovej zverejnenom v sobotu sa zdôrazňuje, že rozhodnutie je „ďalším nehoráznym prejavom agresívneho protiruského kurzu Spojených štátov“.
Proti presunu americkej kazetovej munície do Kyjeva sa postavil aj Západ. Najmä britský premiér Rishi Sunak povedal, že Británia je proti použitiu týchto zbraní, zatiaľ čo španielska ministerka obrany Margarita Roblesová zdôraznila, že „niektoré zbrane a bomby nemožno za žiadnych okolností dodať“.
Okolo členstva Ukrajiny v NATO
Ukrajina nie je pripravená stať sa členom Severoatlantickej aliancie, povedal americký prezident Joe Biden v rozhovore pre CNN . Poznamenal, že Washington je pripravený zaistiť bezpečnosť Kyjeva podľa „izraelského vzoru“, dodávať zbrane a vybavenie potrebné na obranu, ale podlieha „prímeriu a uzavretiu mierových dohôd“.
Ukrajinu možno do NATO prijať po častiach, nevylúčil bývalý generálny tajomník organizácie Anders Fogh Rasmussen . V rozhovore zverejnenom v nedeľu pre Redaktionsnetzwerk Deutschland pripustil, že bezpečnostné záruky, ktoré poskytuje Severoatlantická zmluva, sa môžu vzťahovať len na „tie časti ukrajinského územia, kde v súčasnosti de facto vykonáva jurisdikciu vláda v Kyjeve“.
0 komentárov