V deň prijatia /žiadne prekvapenie neočakávame/ zradnej vojenskej zmluvy s USA píše bývalý prednosta banskobystrickej psychiatrie MUDr. Ludvik Nábělek:
Dňa 29. augusta 1944 vo večerných hodinách vystúpil v bratislavskom rozhlase minister národnej obrany vtedajšieho slovenského štátu Ferdinand Čatloš. Vo svojom prejave okrem iného povedal (citujem): „…V takomto položení, ktoré nám hrozí najkrvavejším ničením a zotročením, vlastné vojenské sily účinnej obrany nám nedostačujú. V dôsledku tejto skutočnosti prichádzajú na Slovensko jednotky nemeckej armády. Vojaci, občania! Oznamujem vám túto skutočnosť s tým, aby ste v nemeckom vojsku, ktoré prichádza na Slovensko, videli našich priateľov. Prišli, aby nám pomohli zdolať zákerného nepriateľa. Náš najvyšší veliteľ, prezident republiky, vláda a ja, minister národnej obrany, sme pevne presvedčení, že v spojení s nemeckými vojskami podarí sa nám zákerný vpád nepriateľa odraziť a vo všetkých krajoch nášho Slovenska bývalý pokoj a poriadok znovu obnoviť.“ A pokračoval: „Preto vás vyzývam, aby každý statočný vojak a každý statočný Slovák privítal všade nemecké vojská ako našich spojencov a aby im účinne pomáhal. Nikto nech sa nedá klamať partizánmi. Nikto nech neverí ich klamstvám a každý nech sa v obrane Slovenska, po boku nemeckých vojsk, nebojácne postaví proti nim, nech poslúchne svoju zákonitú vládu…“
Tak a teraz si to rozoberme podľa textu do súčasnosti: Ako často označujú tých, čo sa bránia proti prítomnosti US-vojakov za fašistov.
Porozmýšľajme, poronajme: kto tu je dnes „za fašistu“ a kto sme „za partizánov“. A iba otázka existencie do budúcnosti: budú naši „chlapci“ pochodovať a pomáhať spojencom na území Ukrajiny? Jeden sa už do uniformy obliekol a „pomáhal“ priamo na okupovanej zastávke železnice Luhansk, pár metrov od línie dostrelu.