Občania zjednoťme sa proti plazmovej technológií splyňovania komunálneho odpadu na juhu stredného Slovenska.
Štúdie, ktoré sa zaoberali komplexným hodnotením splyňovania, pyrolýzy a plazmovým spaľovaním zistili, že tieto metódy likvidácie odpadu poskytujú veľmi malé alebo dokonca žiadne výhody v porovnaní s klasickými spaľovňami, pričom ide o omnoho riskantnejšie investície. Napríklad, správa Fichtner Consulting Engineers „Životaschopnosť pokročilých techník termálneho spracovania odpadu“ objednaná pre úrad Environmentálnych služieb vzdelávania Spojeného kráľovstva ukázala, že “mnoho z vnímaných výhod splyňovania a pyrolýzy sa ukázali ako neopodstatnené. Išlo predovšetkým o nekonzistentné porovnanie a absenciu kvalitných informácií.”

Základné dopady všetkých typov spaľovacích techník zostávajú rovnaké: sú toxické pre verejnosť, zdravie, škodlivé pre hospodárstvo, životné prostredie a klímu, a podkopávajú recykláciu a programy znižovania produkcie odpadu.

Navyše kamiónová doprava odpadu na spaľovanie v masovom meradle zničí už aj tak dosť poškodené cesty a mosty 2 a 3 triedy. Spôsobí otrasy stavieb s ich permanentným poškodzovaním a eróziu pôdy.  K tomu je potrebné pripočítať zvýšenú prašnosť, hlučnosť, zníženú  bezpečnosť na cestách, najmä v obciach….

Preto som rozdelil dopady zrealizovania spaľovne v k.ú. Poltár, cca pol km od obce Breznička do 12 dôvodových bodov pre zabránenie výstavby spaľovne Bratislavskou firmou SPV Dálovce s.r.o. :

Uvediem 12 dôvodov, prečo splyňovanie, pyrolýza a plazmové splyňovanie NIE sú „zelené riešenia“.

Dôvod č. 1

V porovnaní s konvenčnými spaľovňami, tieto moderné tzv. „zelené“ spaľovne emitujú porovnateľné úrovne toxických emisií.

Podľa dokumentov Európskej komisie o „Integrovanej prevencii znečisťovania“ a „Najlepších dostupných technológiách (BAT) pre spaľovanie odpadov“ je zrejmé, že “… úrovne emisií pre úniky do vzduchu zo spaľovacej fázy splyňovania a pyrolýzy sú rovnaké ako tie, ktoré sú stanovené pre spaľovanie v klasických spaľovniach“

Promotérske spoločnosti týchto pseudo „zelených technológií“ nepoukazujú na fakt, že toxické plyny pochádzajúce zo zahrievania odpadu sú v skutočnosti počas procesu spracovania v podstate spaľované – čiže reálne hovoríme o spaľovaní plazmovou technológiou.

Európska únia pokladá plazmovú technológiu za spaľovanie a uvádza, že úroveň emisií dosahuje tie isté hodnoty ako klasické spaľovanie.

Celkovo, identifikované emisie z týchto spaľovní obsahujú, prchavé organické látky (VOCs = volatile organic compounds), ťažké kovy, dioxíny, furany, oxid uhličitý, oxid uhoľnatý, ortuť, oxidy síry. Aj malé množstvo z týchto toxínov môže byť škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie. Ortuť, napríklad, je silný a rozšírený neurotoxín, ktorý narúša motoriku, zmyslové a kognitívne funkcie. Dioxíny sú najúčinnejšie známe karcinogény ľudstva, pri ktorých nie je známa žiadna bezpečná úroveň expozície.

Viac o dioxinoch na: https://stopspalovnipodtatrami.wordpress.com/2015/03/01/485/

V článku venovanom využívaniu technológie plazmového oblúka na likvidáciu TKO. Floridské ministerstvo ochrany životného prostredia uvádza svoje obavy ohľadom znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť vytvorené v plazme spaľovaním. Hovorí: „Existuje značná neistota o kvalite “Syntézneho plynu”, ktorý sa vyrába touto technológiou. Kým vysoké teploty môžu zničiť organické látky, niektoré nežiadúce látky ako sú dioxíny a furány sa môžu znovu opätovne vytvárať pri teplote pohybujúcej sa medzi 450 a 850 stupňov Farenheita ak je prítomný chlór a výsledkom môže byť vyššia úroveň obsahu dioxínov ako pred jaeho spálením. Tato technika vzniku dioxínov pri a po spaľovaní nazývaná „de-novo“ je popísaná vo viacerých vedeckých štúdiách.

Dôvod č. 2

Emisné limity pre spaľovne (vrátane splyňovania, pyrolýzy a plazmového spaľovania) nezaručujú bezpečnosť. Taktiež emisie zo spaľovní nie sú dostatočne merane, preto reportované celkové úrovne emisií môžu byť zavádzajúce. Okrem toho, emisné limity sú nie vždy náležite presadzované a vyžadované. Uvediem nasledujúce tri fakty:

 Po prvé, emisné normy nemajú tendenciu byť založene na tom, čo je vedecký bezpečné pre verejné zdravie, ale na tom, čo je stanovené za technologicky možné, pre daný zdroj znečistenia dosiahnuť. Vzhľadom k tomu, U.S. EPA (americká národná agentúra pre ochranu životného prostredia) sama napísala, “Vzhľadom k tomu, že EPA nemohla jasne definovať bezpečnú úroveň expozície týchto znečisťujúcich rakovinotvorných látok, stalo sa takmer nemožné vydávať predpisy. „ V dôsledku toho tieto normy umožňujú vypúšťanie nebezpečných úrovní škodlivých látok, ako sú dioxíny, ortuť a olovo. Navyše, tieto nedostatočné normy regulujú len hŕstku z tisícov známych znečisťujúcich látok, a neberú do úvahy expozíciu viacerých chemických látok v rovnakom čase. Tieto “synergické” dopady majú oveľa škodlivejšie účinky na zdravie a životné prostredie.

Po druhé, emisie zo spaľovní sa nemerajú dostatočne. Najviac nebezpečné známe znečisťujúce látky, ako sú dioxíny a ortuť, sú málokedy sledované priebežne alebo ich emisie sa nemerajú naraz v každej zo svojich foriem: plynnej, pevnej a kvapalnej. Tak celkové zaznamenané úrovne emisií môžu byť zavádzajúce.

Po tretie, emisné limity ktoré existujú, nie sú vždy náležite presadzované. Existujúce spaľovne dostanú niekedy povolenie pokračovať v činnosti aj napriek prekročeniu limitných hodnôt emisií.

Dôvod č. 3

Splyňovanie, pyrolýza a plazmové spaľovne majú neutešený rekord v počte porúch, výbuchov a vyraďovania z prevádzky.

  • Thermoselect Karlsruhe uzatvorená so stratou 440 Mil. EUR v roku 2004, príčiny: explózie, praskliny v reaktoroch z dôvodu vysokých teplôt a korózie, unikajúci tekutý odpad obsahujúci kyanid. Viac na: https://stopspalovnipodtatrami.wordpress.com/2015/03/01/pripadova-studia-spalovna-odpadu-thermoselect-karlsruhe/
  • Furth, Nemecko 1998: únik pyrolytických plynov do ovzdušia, evakuácia okolitých sídiel, viac ako 200 ľudí skončilo v nemocnici.
  • Mestá v Kanade, Francúzsku, Indii, USA a UK odmietli výstavbu spaľovní z dôvodu emisií, ekonomickej nevýhodnosti a negatívnemu vplyvu na životné prostredie
  • Richland, Washington: spaľovňa zatvorená v roku 2001 ako následok opakovaných operačných a finančných problémov, nespracovaného rádioaktívneho odpadu a prepustených pracovníkov.
    Honolulu, Hawaii: spaľovňa zatvorená v roku 2007.
  • Spaľovňa Hitachi Metals v Utashinai, Japonsko – po spaľovaní odpadu sa nevyprodukovala žiadna elektrická energia na distribúciu do elektrickej siete.
  • Spaľovňa v Austrálii uzatvorená v roku 2004 zaznamenala prekročenie emisných limitov a stratu 134 Mil. USD
  • New Bedford, Massachusetts: kvôli problémom s prerušovaním prevádzky uzatvorená po 2 rokoch od otvorenia.
  • Dumfries, Škótsko: po otvorení spaľovne v roku 2010 bolo vykázaných viac ako 200 porušení emisných limitov a 100 krátkodobých porušení počas 3 rokov. Spaľovňa bola schopná premeniť iba 3% výstupov zo spaľovania na energiu. Nakoniec jej škótska EPA odobrala prevádzkové povolenie.
  • Anglicko: porušovanie emisných limitov viedli k zatvoreniu spaľovne na Isle of Wight.
    Kanada, Ottawa zaznamenala 29 emisných prekročení pri 25% vyťažení počas 3 rokov, kým bola otvorená.
  • Kalifornia, Romoland: v roku 2006 bola zaznamenaná vyššia hodnota dioxínu a uhlíkových plynov ako produkcia 2 štandardných spaľovní v Los Angeles.
  • Kalifornia, Oakland 1990-2000: zaznamenaných bolo 250 porušení znečistenia kvality ovzdušia.

V USA bolo všetkých 100 návrhov na vybudovanie spaľovní za posledných 20 rokov zamietnutých.

Dôvod č. 4

Splyňovanie, pyrolýza a plazmové spaľovne nie sú kompatibilné s recykláciou. Súťažia o rovnaké financovanie a materiály ako recyklačné programy. Spaľovanie tiež podkopáva snahy o minimálnu produkciu toxických a nerecyklovateľných materiálov.

Aby tieto spaľovne prežili finančne, potrebujú stály prísun odpadu a verejné peniaze vo forme dlhodobých “daj alebo zaplať” zmlúv. „Daj alebo zaplať“ zmluvy so spaľovňami vyžadujú aby obce dodávali zazmluvnené množstvá odpadov alebo v prípade nedodania zaplatili sankcie za jeho nedodanie a to na celé desaťročia dopredu, čo je samozrejme ekonomický i ekologický nezmysel, pretože mestá či obce tak nemajú možnosť prejsť na novšie, ekologickejšie a ekonomickejšie spôsoby likvidácie odpadov, ktoré sa v priebehu budúcich rokov určite objavia. Výsledkom je, že tieto zmluvy ničia snahy municipalít na recykláciu a kompostovanie.

Spaľovne ničia inak recyklovateľné a kompostovateľné materiály. Údaje US EPA ukazujú, že približne 90% materiálov umiestnených v spaľovniach a skládkach v USA sú recyklovateľné a kompostovateľné materiály. Podobne, aj keď miera recyklácie v San Franciscu je na viac ako 70%, čo je na Slovensku zatiaľ neuveriteľné číslo. Oddelenie životného prostredia v r. 2006 v štúdii odpadu zistilo, že ešte dve tretiny zo zostávajúcich materiálov, sú ľahko recyklovateľné a kompostovateľné materiály.

Vysoké náklady a dlhodobé kontrakty na odpad tiež podkopávajú úsilie na minimalizáciu produkcie toxických a nerecyklovateľných materiálov. Malé percento z materiálov, ktoré zostali po maxime recyklácie, opakovanom použití a kompostovaní sú často toxické, zložité a majú nízku energetickú hodnotu. Spaľovanie nie je vhodnou stratégiou pre riešenie tejto časti odpadu. Ak tak urobíte, vytvárate škodlivé emisie.

Viac praktický prístup je tento odpad študovať a donútiť producentov týchto materiálov cez vydanie predpisov, stimulov, aby tieto materiály boli postupne vyradené z výroby a nahradené inými ekologickejšími materiálmi. Tu je treba, aby svoju úlohu zohral i štát aby zmenil legislatívu tak, aby producenti používali v čo najväčšej miere recyklovateľné, materiály, obaly, atď.

Dôvod č. 5

Tieto tzv. „zelené“ plazmové spaľovne sú často drahšie a finančne riskantnejšie ako klasické spaľovne.

Verejnosť nesie finančnú záťaž zo všetkých typov spaľovania. Náklady územných samosprávnych celkov sú vysoké a komunity nakoniec zaplatia za peniaze daňových poplatníkov aj náklady v oblasti verejného zdravia. Alternatívne recyklácie a kompostovanie majú omnoho väčší zmysel aj z ekonomického hľadiska ako spaľovanie alebo skládkovanie.

Splyňovanie, pyrolýza a plazmové spaľovanie sú často aj drahšie a finančne riskantnejšie, než už existujúce konvenčné spaľovne. Ako píše Fitchtner Consulting Engineers vo svojej správe „… nie je žiadny dôvod sa domnievať, že tieto technológie (splyňovania a pyrolýza) sú nejaké lacnejšie ako klasické spaľovanie a z dostupných informácií je pravdepodobné, že zložitejšie procesy sú podstatne drahšie.“
Finančné riziko vzhľadom k prevádzkovej histórii sužovanej množstvom porúch a havárií a svojou neschopnosťou produkovať spoľahlivo elektrinu alebo teplo v dôsledku častých odstávok je omnoho vyššie ako pri klasických, overených spaľovniach.

Ako uvádza správa Európskej komisie vo svojom závere z roku 2006:  „V čase písania správy, technologické riziko spojené s prijatím splyňovania a pyrolýzy vo väčšom rozsahu zostáva podstatne väčšie než pre lepšie osvedčené a odskúšané konvenčné spôsoby spaľovania.”

Dôvod č. 6

Spaľovne neefektívne využívajú iba malé množstvo energie z energie obsiahnutej v odpade, navyše tým, že do procesu spaľovania sú pridávané ďalšie fosílne palivá a prímesi prispievajú iba k ďalšiemu drancovaniu prírodných zdrojov.

Splyňovanie, pyrolýza a plazmové spaľovne sú ešte menej účinné pri výrobe elektriny, ako klasické spaľovne.

Elektrina vyrábaná v spaľovniach prostredníctvom spaľovania odpadov a (alebo) odpadových plynov je z hľadiska porovnania oproti recyklácii vyrábaná veľmi neefektívne. Recyklácia šetrí tri až päť krát viac energie, oproti energii produkovanej spaľovňami.

Vzhľadom k tomu správa Tellus Institute “O posúdení materiálov a možnosti riadenia pre Massachusett-ský Master plán likvidácie tuhého komunálneho odpadu.“ zadaný Massachusettským oddelením ochrany životného prostredia vysvetľuje:

„Recyklácia šetrí energiu, znižuje ťažbu surovín a má priaznivé klimatické vplyvy na zníženie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov. Energia v tone odpadu, ušetrená recykláciou presiahne využiteľnú energiu zo skládkových plynov, alebo energiu využitú z technológii termálnej konverzie.

Predkladatelia plynofikácie, pyrolýzy a plazmových splynovním tvrdia, že tieto technológie majú vyššiu mieru energetickej efektívnosti než klasické spaľovne, ale tieto ich tvrdenia nie sú ničím vierohodným podložené. V skutočnosti, správa Fichtner Consulting Engineers: „Životaschopnosť pokročilých techník termálneho spracovania odpadu“ hovorí, že “preskúmané účinnosti konverzných technológií na splyňovanie a pyrolýzu boli vo všeobecnosti nižšie, než dosiahli moderné klasické spaľovne.“

Iní vedci a novinári zistili, že niektoré z týchto nových typov spaľovní dokonca spotrebovali na svoj chod viac energie ako boli samé schopné vyrobiť.

Otázka energetickej neefektívnosti spočíva v základnej povahe inscenovaných spaľovacích technológií.

Po prvé, splyňovanie, pyrolýza a plazmové spaľovne často vyžadujú predbežnú úpravu odpadu, ako je drvenie a sušenie. Tieto procesy môžu spotrebovať významné množstvo energie.

Po druhé, na rozdiel od klasických spaľovní, ktoré sa spoliehajú na kyslík pri udržiavaní ohňa, plazmové technológie vyžadujú ďalší prísun energie pre udržanie plazmového oblúka. Táto energia je získavaná pri spaľovaní dodatočných fosílnych palív, ako je koks, pripadne zemný plyn alebo ropa v prípade pyrolýzy.

 

Dôvod č. 7

Spaľovne odčerpávajú zdroje a v mnohých prípadoch trvalo poškodzuje prírodné prostredie.

Veľký objem odpadu uložený na skládkach v okolí spaľovní po celom svete, je neudržateľný. V posledných troch desaťročiach jedna tretina základných prírodných zdrojov planéty bola spotrebovaná. Spaľovne prispeli a prispievajú k ekologickej kríze viazaním veľkého množstva verejných peňazí na dlhú dobu a taktiež tým že sami na svoj chod spotrebovávajú prírodné zdroje. Riešenie ekologickej krízy si vyžaduje, aby municipality zabránili plytvaniu a investovali do opätovného použitia, recyklácie a kompostovania odpadov v súčasnosti umiestnených v spaľovniach a skládkach.

Je dôležité, aby biologicky odbúrateľné (biomasa) materiály okamžite prestali byť ukladané na skládky, kde sa tieto materiály rozkladajú a generujú silné emisie skleníkových plynov.

Podobne, spaľovanie biologicky rozložiteľných a iných materiálov prispieva k emisiám skleníkových plynov a zhoršovaniu životného prostredia.

Pre zdravý stav klímy a pôdy dáva oveľa väčší zmysel predchádzanie vzniku odpadov, recyklácia a kompostovanie anaeróbne rozložiteľných odpadov než ich spaľovanie alebo skládkovanie.

Novo vznikajúce technológie nazývané anaeróbna digescia prinášajú sľubné signály pre bezpečné a udržateľné spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov a zároveň vytvárajú energie. Vzhľadom k tomu, Tellus Institute v hodnotiacej správe “O posúdení materiálov a možnosti riadenia pre Massachusett-ský Master plán likvidácie tuhého komunálneho odpadu.“ dochádza k záveru: „Vyhliadky pre anaeróbnu digesciu zariadení sa zdajú byť priaznivejšie (ako plazmové splyňovanie a pyrolýza). Rozsiahle skúsenosti s týmito zariadeniami v USA na spracovanie čistiarenských kalov a poľnohospodárskeho odpadu a skutočnosť, že nemajú významné vplyvy pre zdravie alebo životné prostredie. Navyše, pretože anaeróbna digescia je viac podobná kompostovaniu ako tepelnému spaľovaniu, očakáva sa, že jej riziká by mohli byť podobné kompostovaniu, ktoré je považované za nízko rizikové.“

Dôvod č. 8

Spaľovacie technológie prispievajú k zmene klímy a investície do týchto technológií podkopávajú úsilie na riešenia skutočne šetrné voči klíme.

Pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov uvoľnených na tonu odpadu, spracovanie recykláciou je oveľa lepšou stratégiou ako spaľovanie. Ako vyplýva zo správy Tellus Institute: „Na tonu odpadu je recyklácia ušetrí viac ako sedemkrát viac CO2 ako jeho skládkovaním a takmer 18 krát ako jeho splyňovaním (pyrolýzou). Spaľovne vypúšťajú viac CO2 na jednotku vyrobenej elektrickej energie ako uhoľné elektrárne. Spaľovne tiež vypúšťajú emisie skleníkových plynov, ako je oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx), non-metán prchavé organické látky (NMVOC) a oxid siričitý (SO2).

Splyňovanie, pyrolýza a plazmové spaľovanie generujú menej elektrickej energie, než klasické spaľovne a vyžadujú ďalšie fosílne palivá ako svoje vstupy a pre predbežné spracovanie materiálov. V dôsledku toho tieto „moderné“ spaľovne, môžu zanechať ešte väčšiu klimatickú stopu než konvenčné spaľovne. Spaľovne v USA patria medzi top 15 hlavných zdrojov emisií skleníkových plynov do atmosféry.

Dôvod č. 9

Všetky typy spaľovní vyžadujú veľké kapitálové investície, ale vytvárajú relatívne málo pracovných miest v porovnaní s recykláciou a kompostovaním.

Recyklačné odvetvia poskytujú také výhody pri vytváraní pracovných miest, ktoré ďaleko predbehnú počet vytvorených pracovných miest v spaľovniach a skládkach. US EPA zistila, že “na každých 100 novovytvorených pracovných miest v oblasti recyklácie stratí prácu len 10 ľudí v spaľovniach a skládkach a 3 pracovné miesta v oblasti ťažby dreva.

Vzhľadom k tomu, že spaľovne súťažia s recyklačnými programami o rovnaké finančné prostriedky môže výstavba spaľovní alebo plazmových spaľovní ohroziť tvorbu nových pracovných miest.

US EPA v Ekonomickej a informačnej štúdia zistila, že recyklačný priemysel už teraz poskytuje viac ako 1,1 milióna pracovných miest v USA a toto číslo je porovnateľné čo do veľkosti s automobilovou výrobou v USA. Výroba strojov a zariadení pre odvetvie recyklácie generuje ročné mzdy vo výške takmer 37 miliárd USD a tieto ročné rastú o 236 miliónov USD.

S 34% mierou recyklácie majú USA ešte veľký potenciál na ďalší rast. Regióny, ktoré sa zaviazali zvýšiť recykláciu si uvedomili hmatateľné výhody pre miestne ekonomiky. Napríklad preto, že štát Kalifornia
vyžaduje recykláciu a opätovné využitie 50 percent všetkého TKO, recyklácia vytvára v tomto štáte 85.000 pracovných miest a generuje 4 miliardy USD miezd ročne.

Väčší podiel verejných investícií do opätovného použitia a recyklácie odpadov ako do ich likvidácie by sa mohol stať iskrou zelenej ekonomiky v krajinách po celom svete, mohol by priniesť toľko potrebných pracovných miest obciam a mestám.

Dôvod č.10

Plytvanie cennými prírodnými zdrojmi v spaľovniach a na skládkach je možné a potrebné sa vyhnúť.

Prevažná väčšina vyradených zdrojov môže byť znovu použitá, recyklovaná alebo kompostovaná. Pre zvyšné materiály, ktoré sú príliš toxické alebo príliš komplexné pre recyklovanie by malo byť požadované, boli vyhotovené tak, aby boli recyklovateľné a netoxické.

Dôvod č.11

Doprava do spaľovne sa bude realizovať kamiónovou prepravou s hmotnosťou 10-20 ton. Na takéto  masívne zaťaženie nie sú vôbec stavané cesty 2 a 3 triedy. Z uvedených dôvodov pri predpokladanej ročnej kapacite prevyšujúcej 25 000 ton dovezeného odpadu na splyňovacie spaľovanie len pri 10 tonových nákladov bude denne predstavovať 20 kamiónov (100 ton denne počas 250 dní) ta a späť s odvozom zuhoľnateného odpadu. Ktorý sa uloží ako zuhoľnatené kamene do korpusu diaľnic, alebo sa len zasype vo vyťaženej baní, z čoho časť imisií skončí v spodných vodách.

Dôvod č.12

Po sprevádzkovaní spaľovne je viac ako pravdepodobne drastické zníženie trhových cien nehnuteľnosti v meste Poltár najmä časti Zelené a ďalších okolitých obciach Rovňany, Breznička, Cinobaňa, Malinec, Kalinovo.  Čo sa najviac dotkne tých rodín, ktoré si zobrali hypotéky na splácanie počas  25-30 rokov. Navyše popraskané steny domov z otrasov po prechode 10-20 tonových kamiónov sa nebudú dať zastaviť vrátane erózie zosúvanej pôdy. Dôjde k ohrozeniu statiky budov vrátane kultúrnych pamiatok ako sú napr. kostoly atď.

RIEŠENIE PROBLÉMOV S ODPADMI
tzv.  „ZERO WASTE“ = neprodukovať žiaden odpad!
K tomu je potrebné sa pripojiť a pracovať pre to, čo je známe ako „Zero Waste”. Nulovým odpadom sa rozumie cieľ a plán investovať do infraštruktúry a miestnych stratégií potrebných k eliminácii našej závislosti na spaľovniach a skládkach.

Mestá po celom svete, vrátane Buenos Aires (Argentína), Canberra (Austrália), Oakland (USA), New Scotia (Kanada), Seattle (USA) a ďalšie, už urobili veľký pokrok smerom k dosiahnutiu nulových odpadov. Tieto mestá budujú recyklačné a kompostovacie parky, implementujúc inovatívne systémy, ktoré sú bezpečné pre ľudí na planéte a vytvárajú lokálne „zelené“ pracovné miesta priamo v regiónoch

Existuje celý rad štátnych a najmä regionálnych politík, ako je napríklad rozšírenie zodpovednosti výrobcov, Clean Production, obalové dane a zákazy používania napríklad plastových vriec, tašiek, obalového polystyrénu, PVC, PCB, atď. sa ukázali ako účinné pri znižovaní a odstraňovaní problematických materiálov v rôznych lokalitách.

Podpora ZERO WASTE vyžaduje zastaviť dotácie na projekty likvidácie odpadov ako sú napríklad spaľovne, ktoré kontaminujú prostredie a namiesto toho investície dať do inovatívnych projektov na znižovanie produkcie odpadu, jeho opätovné využitie a recykláciu.
Okrem šetrenia zdrojov a peňazí, vytvárania viac pracovných miest pre miestne komunity. Projekty typu ZERO WASTE produkujú oveľa menšie znečistenie, ako spaľovne a prispieva k znižovaniu globálneho otepľovania.

 

Autor: Miroslav Hazucha 

Pin It on Pinterest

Share This
Otázka do štúdia
Otázka bude odoslaná na: studio@slobodnyvysielac.sk
Guláš Slobodného Vysielača
* 8. -10. 09. 2017
* Chata na Látkach (časť Nový Svet)
* 10 € / osoba / noc
Prosím zvážte podporu nového info portálu Slobodný Výber
Prosím zvážte podporu vysielania Vášho rádia.
Vaša pomoc je, samozrejme, dobrovoľná. Prosíme, aby ste si uvedomili, že aj táka malá čiastka, ako 5 EUR mesačne, dokáže urobiť veľký rozdiel.