Zjednodušíme to. Európska komisia, ktorú sme predtým vyhodili oknom, sa nám opäť vrútila do domu, tentokrát komínom a opäť nám pred nosom máma dokumentom o povinnom prijímaní migrantov. A ešte sa nám pritom vysmieva do očí streleným a vzájomne si odporujúcim tvrdením o „povinnej solidarite„. Nič také ako povinná solidarita v skutočnosti neexistuje. Solidarita je solidaritou len vtedy, keď je dobrovoľná a keď je zvolená z osobnej iniciatívy. Ak je nenútená nasilu a pod hrozbou, tak to už nie je solidarita, ale diktát. „Povinná solidarita„ je klasický progresívny oximorom, ktorý môže fungovať len preto, lebo žijeme v dobe, kedy slová strácajú svoj skutočný význam. A deje sa to preto, lebo práve takýmto prekrúcaním významu slov sa dá spoločnosť krásne manipulovať.
