Píše sa január 1923 a bolševici odstraňujú posledné zvyšky odporu po brutálnej občianskej vojne. Získali kompletnú kontrolu nad priemyselnými a mestskými centrami krajiny. Bolševici dostali finančné úvery bez úrokov od západných bánk, takže začínajú konsolidovať svoju politickú moc, budovaním vojenskej a politickej infraštruktúry. Niektoré etnické bloky bolševici určili na priamu likvidáciu, niektoré budú zlikvidované až v nadchádzajúcich rokoch. Niektoré skupiny obyvateľstva budú nasledujúce roky relokované alebo úplne sa vyparia.
V tomto čase ešte v Rusku boli posledné enklávy tradičného kresťanského náboženstva. Títo staroveriaci odmietali štátom riadenú ortodoxiu, ako bola ustanovená patriarchom Nikonom. V roku 1652 sa odobrali do tmavých a odľahlých lesov na severe Ruska a žili tam v mieri 215 rokov, kým nedorazili do ich zeme Sovietskí komisári a vojaci červenej armády, ozbrojení po zuby.
Čo sa začalo, bola jedna z najhorších genocíd v ľudskej histórii a jedna z najignorovanejších.
Po nástupe si komunisti zaumienili, že ovládnu alebo deštruujú kresťanskú ortodoxnú vieru a zaberú jej svätyňe. Sám som pri mojej návšteve Ruska videl chrám, ktorý v minulosti komunisti zmenili na plaváreň, v perverznom chtíči po znesväcovaní a svetokrádeži, podobne, ako to dnes robia ich progresívni ideologickí pravnuci, keď dostanú šancu.
Lenin požadoval v rámci štátnych programov vykorenenie všetkého náboženského idealizmu. Tento prístup nazýval militantným ateizmom a vyústil do spirituálnej hrôzy, ktorá vytvorila celú generáciu nihilistickej a duševne zbiedačenej slovanskej populácie, ktorá sa doteraz morálne nespamätala z amputácie viery a nesie v srdci priepasť.
Najsamprv Ministerstvo osvety skúšalo agresívnu propagandu a politizáciu vzdelávacích procesov ale v roku 1923 ešte jednoducho neboli dosiahnuté vytúžené výsledky. Po ďalšie roky bol vystavaný systém Gulagov a mechanizmy pre industrializované popravy, pre „spracovanie“ náboženských a politických odsúdencov.
Paradoxne, väčšina mešít a moslimských komunít bola nechaná napokoji, vďaka dohodám medzi bolševikmi a moslimskými komunitami v polke dvadsiatych rokov, ktoré z moslimov učinili spojencov bolševikov proti antikomunistickým silám v ázijských regiónoch. Výnimkou bolo Basmačské povstanie.
Napriek tomu, že v roku 1919 boli znárodnené všetky náboženské inštitúcie, židovské náboženské komunity si zachovali relatívne vysokú mieru autonómie a niektore dokonca spolupracovali so Sovietmi v období konsolidácie. Táto dobrovôľa skončila o desaťročie neskôr, počas Stalinských čistiek, ktoré sa sústredili aj špecificky na židov.
Keď skončili sovietské masakre kresťanov, komunisti mali na konte 120000 zavraždených ortodoxných kňazov, 30000 najnádhernejších kostolov boli nenávratne zrovnaných so zemou a mnohé boli znesvätené a prerobené. Komunisti zničili 200000 náboženských artefaktov a ikon a pre vieru bolo zavraždených vyše DVADSAŤ MILIÓNOV KRESŤANOV. Niektorí boli pochovaní zaživa, ako RODINY aniektorí boli upálení, zavretí v kostoloch.
Staroveriaci pozostávali na začiatku takmer výlučne z Rusov. Ich forma kresťanstva bola pravdepodobne najpôvodnejšou formou v slovanskom svete. Títo ľudia nefajčili ani nepili. Muži nosili dlhé brady. Ženy sa odievali skromne a nosili šatky na hlave. Ich folklór bol jednoduchý a múdry a pozostával zo starých slovanských legiend a byzantských alegórií.
Staroveriaci si volili kňazov, často nazývaných preceptormi, v čom sa výrazne odlišovali od systému kontroly, zavedeného v roku 1652. Ich používanie staroslovienčiny a decentralizované náboženstké uctievanie im umožnilo, spolu s plachou a odlúčenou náturou, zamedziť podvratným vplyvom modernity v náboženstve.
To z nich činilo nepriateľov Strany.
Už v skorých fázach občianskej vojny sa udiali prvé masakre staroveriacich, rukami sovietov. To mnohí brali ako varovanie a utiekli na západ. Po roku 1923, ale nebolo možné utiecť, pretože hranice boli strážené červenou armádou. Prenasledovaní ľudia nemali kam utiecť.
Vtedy Čeka, na čele so Stalinom, plánovala relokácie a vyvražďovanie staroveriacich zo severu. V apríli 1923 komunisti naverbovali notorických zločincov z väení a poslali ich na sever. Bolo im vysvetlené, že ľudia, ktorých tam stretnú, sú nepriatelia štátu a región je plný možnosti rozvoja, akonáhle bude odstránená tamojšia populácia.
Výsledok sa dal predpokladať: Akonáhle natrafili na prvé dediny, začali masové vraždy a znásilnenia.
Keď sa pýtali bolševici na začiatku obyvateľov na mená, ženy sa im obracali chrbtom a muži odpovedali len: „Ja som Kristus.“
To často nazúrilo politických pracovníkov a viedlo to k zúrivému fyzickému násiliu. Eskalovalo to do pálenia kostolov a zverstvám, akých je schopná len krajná ľavica. Mnohí staroveriaci sa rozhodli v regiónoch ostať, napriek tomu, že vedeli, že z juhu prichádza červená smrť. Komunistov považovali za démonických a pri ich príchodoch do dedín robili rukou znak kríža.
Toto viac nazúrilo mnohých komunistov a v početných prípadoch odrezali mužom pravú ruku, aby sa nemohli žehnať. Malo to byť varovaním, aby nerobili znak kríža smerom ku komisárom.
V roku 1935 už roky nasakovala krv veriacich do zeme a keď bol tento ťah ľavicového pokroku na konci, zavraždili desiatku miliónov staroveriacich. Asi stovka tisíc, ktorá prežila, sa stiahla hlbšie do odľahlých oblastí a úplne sa odrezala od moderného ľudstva.
V posledných desaťročiach sa stará viera oživuje a vznikajú nové komunity, zatiaľčo kresťanstvo na západe vymiera, alebo sa na nepoznanie prispôsobuje politickým požiadavkám ľudí, ktorí ho chcú vykoreniť.
Tak ako kedysi, kresťania dnes stoja v ceste tyranmi vytýčeného pokroku. Ak nič nezmeníme, je otázkou času, kedy začne masové prenasledovanie a násilie voči kresťanom v práve krajinách, ktoré vďačia kresťanstvu za svoje zákony a morálnu štruktúru. Znova to bude pod rúškom prevrátených ľavicových ideálov a znova to bude ticho štedro financované z pozadia a inštituované vycvićenými agentami, ako bol Lenin. Znova budú rôzne menšiny spolupracovať v boji proti väčšine, súc naplnené perzekučným komplexom a znova si o nejaký čas uvedomia, že nikdy na nich nezáležalo- záležalo len na moci a menšiny boli jej nástrojmi.
Napriek tomu, že už vidím v pohybe obdobné pekelné sily, ako tie, ktoré kedysi poháňali mlynské koleno komunizmu, ktoré podrvilo toľko ľudských kostí na jemný štatistický prach, ktorý sa dá tak jednoducho ignorovať, keď sa učíme dejepis napísaný a prekrútený ľavicou, verím, že história nie je lineárna a je možné ju meniť s dostatkom vôle a viery.
Boh nás chráň pred ľuďmi, čo sa vidia ako Bohu rovní. Tak sa ľudia menia na démonov.
Tomáš
Zdroj: https://www.facebook.com/zavitazneslovensko/posts/787175125150802
