Eduard Chmelár: Nechceli ste Čubove Slušovice, máte Babišov Agrofert

1. júl. 2019 | Nekomentovaný výber

V tichu, bez širšej politickej a mediálnej odozvy, zomrel v piatok po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 83 rokov otec „slušovického zázraku“, legenda česko-slovenského družstevníctva František Čuba. Človek, ktorý sa preslávil tým, že zo zaostalého poľnohospodárskeho družstva v Slušoviciach na južnej Morave vybudoval v rokoch 1963 – 1990 agrokombinát s miliardovým ziskom a sedemmiliardovým obratom. Nenávidel ho Gustáv Husák i Václav Havel, ale kým komunistický režim ho trpel, ten ponovembrový sa ho rozhodol zlikvidovať.

Už v roku 1964 bol po prvýkrát obvinený nomenklatúrnou mocou, že používa kapitalistické metódy. Čuba oponoval: „Právě naopak! Musíme si konečně uvědomit, že vymožeností socialismu není flákárná a nekvalitní práce za moc peněz. Pak nebude problém vyrovnat se Západu.“ Jeho heslo „Správne je to, čo funguje“ pripomína tézu, ktorú o dvadsať rokov neskôr vyslovil čínsky komunistický vodca Teng Siao-pching („Nezáleží na tom, či je mačka čierna alebo biela, dôležité je, či chytá myši“). František Čuba zrevolucionalizoval česko-slovenské poľnohospodárstvo, ktorého dejiny by sa mali deliť na pred Čubom a po Čubovi. Do začiatku šesťdesiatych rokov sa oralo kravami a sialo rukou zo zástery. Čuba nakúpil stroje a vytvoril programy. Keď v roku 1963 po nástupe do funkcie predsedu JRD Slušovice (pre mladšie ročníky – Jednotného roľníckeho družstva Slušovice) povedal, že do kravína raz povedie asfaltová cesta, všetci sa mu smiali, ale o niekoľko rokov to dokázal. Nestrpel lajdáctvo, preto na neho neschopné stranícke kádre, ktoré povyhadzoval, žalovali do Prahy, že ich vykorisťuje. Ako stúpenec Šikových reforiem loboval počas Pražskej jari roku 1968 za presadenie nových foriem družstevníctva, preto sa očakávalo, že ho normalizačný režim odstráni. Čuba však našiel nečakaného ochrancu v podobe tajomníka ÚV KSČ pre poľnohospodárstvo Miroslava Zajíca. Napriek tomu mu na osobný príkaz Gustáva Husáka robili v agrokombináte časté kontroly s cieľom nájsť nejaké kompromitujúce nedostatky, nenašli však nič. Lubomír Štrougal vo svojich pamätiach spomína, ako sa na neho Husák viackrát podráždene oboril s otázkou, kto nalieva do Slušovíc peniaze, či je to strana, Rusi, Američania alebo Arabi… Nedokázal pochopiť, že to družstvo prosperuje. Ako však neskôr pripomenul samotný František Čuba, Gustáv Husák mu síce nedôveroval, ale neublížil. Počas revolúcie v roku 1989 mnohí očakávali, že ako latentný kritik skostnateného normalizačného režimu bude stáť František Čuba v prvej línii, nečakane však vyhlásil: „Chopili sa toho ľudia, s ktorými by som nikdy nešiel a presadili metódy, ktoré by som nikdy neprijal.“

To, čo sa nepodarilo Husákovi, sa podarilo Havlovi. Nový česko-slovenský prezident si zaumienil, že JRD Slušovice zlikviduje. Robil to spôsobom, ktorému nerozumel ani vtedajší český premiér Petr Pithart. Ten považoval Slušovice za fenomén, ktorý treba uchovať, no okolo neho v Občianskom fóre boli ľudia, ktorí boli „úplne posadnutí“ myšlienkou likvidácie slávneho družstva a ešte aj dnes by rád vedel, „čo túto posadnutosť spôsobilo“. Čubov agrokombinát bol naozaj slávny a v poľnohospodárskom svete koloval vtip, že Praha je „akési mesto neďaleko Slušovíc“. Lenže Praha zasiahla tvrdou rukou. Všetko spustil smutne známy prejav Václava Havla na Václavskom námestí 21. augusta 1990. Pri spomienkovej manifestácii na výročie sovietskej okupácie Havel nepochopiteľne zaútočil na družstvo. Tvrdil, že „krajne temné slušovické žilky prerastajú celým naším poľnohospodárstvom“, a to vraj dokazuje, že „naša revolúcia nie je dokončená“. Hra na demokraciu sa jednoducho skončila a noví mocipáni usúdili, že fenomén Slušovice je ideologicky nevhodný pre budovanie kapitalizmu a vytváranie neoliberálneho propagandistického príbehu, že štát je zlý vlastník a jediným správnym riešením je privatizácia. František Čuba bol však celý život – tak za bývalého režimu, ako aj za súčasného – presvedčený, že všetky formy vlastníctva sú rovnocenné. Napokon, jedna z hlavných požiadaviek 12-bodového revolučného programu znela „zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva“ – teda štátneho, súkromného i družstevného – čo však revolucionári zavrhli ihneď, ako prevzali moc. Václav Havel nedal zlikvidovať JRD Slušovice z ekonomických dôvodov, on zničil pokrokové dielo Františka Čubu ideologicky a mocensky, na čo potreboval najprv morálne zdehonestovať v tom čase populárnu osobnosť zakladateľa slušovického fenoménu, pretože jeho úspech popieral vtedajšie neoliberálne dogmy. Všetkým obdivovateľom Václava Havla od pražskej Letenskej pláne až po bratislavský Prezidentský palác by som preto rád pripomenul, že ak dnes kritizujú oligarchické praktiky Andreja Babiša, mali by si uvedomiť, že ich základy položila Havlova garnitúra. Nechceli ste slušovické družstvo, máte Babišov Agrofert.

Po mojich článkoch o ekonomickej demokracii a rehabilitácii družstevníctva sa ma niektorí z vás pýtali, čo dnes bráni zakladaniu a rozvoju družstiev. Treba pripomenúť, že cielená likvidácia JRD Slušovice nebola jednorazovým činom. Po nanútení podmienok Medzinárodného menového fondu a prijatí neoliberálneho scenára ekonomickej transformácie, ktorý presadzoval tzv. šokovú terapiu vláda rozhodla fakticky o likvidácii družstiev. Transformačný zákon z roku 1990 protiústavne zasiahol i do práv bytových družstiev ako vlastníkov a namiesto odstránenia deformácií z minulého režimu sa pristúpilo k ideologicky zdôvodnenej likvidácii demokratických družstevných subjektov. Tým sa pošliapali aj národné tradície, lebo prvé bytové družstvo vzniklo v Česku už v roku 1903, na Slovensku o niekoľko rokov neskôr. V roku 1992 bolo družstevníctvo paralyzované transformáciou družstiev na faktické akciové spoločnosti. Navyše obchodný zákonník posilnil práva väčšinových vlastníkov. Práve tento systém zrodil Babiša.

Keď padol frankistický režim v Španielsku, nastupujúci kráľ Juan Carlos I. o tamojšej Mondragonskej družstevnej korporácii (MCC) povedal: „Mondragon je dobrodením pre Baskicko, Španielsko a pre pracujúcich. Bolo by báječné, keby bolo v Španielsku takých družstiev oveľa viac.“ Keď padol normalizačný režim v Česko-Slovensku, nastupujúci prezident Václav Havel „česko-slovenský Mondragon“ zlikvidoval. Jeho režim vyslal do Slušovíc 500 kontrolórov a agentov, František Čuba bol podrobený 66 policajným výsluchom, z ktorých viaceré trvali aj 30 hodín nonstop. Jeden z otcov vtedajšej kupónovej privatizácie Dušan Tříska sa o ňom s uznaním vyjadril, že síce „zohral mimoriadne pozitívnu úlohu, ale v tej chvíli patril medzi našich najväčších nepriateľov“. A ja žalujem dnes, nad jeho hrobom, na tento režim, že je najvyšší čas, aby František Čuba, ale aj ďalší poškodení a perzekuovaní družstevníci, boli občiansky a politicky rehabilitovaní a aby sa ich príbuzným dostalo náležitej spoločenskej satisfakcie. Je čas vrátiť sa k demokratickému základu družstevníctva.

Zdroj FB: https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/2510442662320944?__tn__=K-R

Otázka do štúdia
Otázka bude odoslaná na: studio@slobodnyvysielac.sk
Guláš Slobodného Vysielača
* 8. -10. 09. 2017
* Chata na Látkach (časť Nový Svet)
* 10 € / osoba / noc
Prosím zvážte podporu nového info portálu Slobodný Výber
Slobodný Vysielač udržuje verná komunita jeho podporovateľov. Jediný spôsob, ako si udržať nezávislosť, je práve forma financovania verejnosťou.
Vaša pomoc je, samozrejme, dobrovoľná.
Prosíme však, aby ste si uvedomili, že už aj taká malá čiastka, akou je 5 EUR mesačne, dokáže významným spôsobom nielen zvýšiť kvalitu jednotlivých relácií, ale rovnako tak aj rozšíriť ich počet. Ďakujeme každému z Vás za podporu.