Chcem sa ešte vrátiť k minulému, na naše zahraničnopolitické aktivity mimoriadne nabitému týždňu, ktorý v plnej miere odhalil najväčšie slabiny slovenskej politiky. Je totiž čoraz jasnejšie, že za to, ako to tu vyzerá, nesú zodpovednosť nielen politici, ale aj novinári, ktorí až príliš často odkláňajú pozornosť verejnosti na úplne nepodstatné témy. Keď sa na to pozriem z odstupu a nadhľadu, nemôžem uveriť tomu, že niekoľko dní sme zamestnávali pozornosť našej spoločnosti na to, kto mal ísť na spomienkové oslavy a či máme alebo nemáme cestovať do Moskvy. Veď je to úplne šialené. Práve na ceste premiéra do Ruska sa ukazuje, ako nám unikajú podstatné súvislosti, ako hlboko sme vnorení do vlastnej malosti, ako sme stratili kľúčové témy a ako sa utápame v nihilizme bez vlastnej predstavy o našej spoločnej budúcnosti.

Ja sa predsa nebudem škriepiť s primitívmi a šovinistami, či naši ústavní činitelia majú udržiavať vzťahy s Ruskom. Nebudem živiť prekáračky na osi „premiér je zbabelec, ktorý zrádza Západ – premiér je hrdina, ktorý pestuje slovanskú vzájomnosť“. To čo je. Nechávajú ma chladným Klusove inkvizičné kázne o tom, čo si o nás pomyslia naši západní partneri a nedojímajú ma ani Pellegriniho herecké kreácie, ako v Rusku chránil záujmy Slovenska. To nech si nechá pre fanynky. To, čo ma znepokojuje a čo by malo vyvolávať aj otázky novinárov, je vedomie, že naše energetické monopoly – SPP, Eustream, Slovenské elektrárne – vlastní jeden jediný človek. Nie podnikateľská skupina, nie rodina, jeden jediný človek – český miliardár Daniel Křetínský. Nevedieme diskusie o tom, čo to pre nás môže znamenať, keď naše strategické podniky vlastní jeden energobarón a na čo sa mení politika, keď predseda vlády lobuje v Rusku za záujmy jediného človeka. Neviem, čo už je rukolapnejším dôkazom totálnej oligarchizácie slovenskej politiky ako práve toto. To predsa presahuje všetky mysliteľné hranice a predstavy toho, na čo platíme v demokratickom režime politikov. Namiesto diskusie o dôsledkoch, že preprava plynu je aj v záujme jedného Čecha, ktorý odtiaľto poberá len na dividendách viac ako 400 miliónov eur ročne, politici a novinári meditovali o tom, či máme byť zastúpení na spomienkovom stretnutí premiérom alebo prezidentom.

Občas sa do tejto emotívnej pasce nechám zlákať aj ja, ale je dôležité, aby sme si uvedomili podstatu veci. Aj v susednom Maďarsku si Viktor Orbán buduje silnú pozíciu cez energetické monopoly. Na rozdiel od našich politikov má však jasnú predstavu o budúcnosti Maďarska, naši politici nemajú nič, pripomínajú alegorický obraz Hieronyma Boscha Loď bláznov a zahlcujú nás bulvárnymi škriepkami, ktoré odvádzajú pozornosť od skutočných problémov. Ak dnes chcete viesť diskusiu o budúcnosti tohto národa a štátu, neveďte ju s politikmi a novinármi, ale s filozofmi, vedcami, umelcami, duchovnými, veďte ju s robotníkmi zo Samsungu a sedliakmi zo Žitného ostrova, veďte ju s čistými ľuďmi, ktorí ešte nenapáchli pokrytectvom, pozérstvom a chamtivosťou! Inak sa potopíme ako tí nepríčetní pasažieri na bárke, ktorí nerozoznajú obilnú placku od kormidla.

Zdroj: https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/2470968809601663?__tn__=K-R