Zdroj: https://www.facebook.com/jan.baranek/posts/10214114995061833

Priatelia, pri sledovaní posledného vývoja na Slovensku mi nenapadá nič iné, ako jedno meno – Démosthenés. Možno vás to prekvapuje. Lebo ako iste všetci viete, Démosthenés bol významný aténsky politik, rečník a právnik. Prekvapím Vás ešte viac. Ten, kto vo mne evokuje toto meno je ešte stále policajný prezident Gašpar. Možno viacerých z vás teraz obchádzajú mdloby a poviete si: Jemu definitívne preplo. Jemu – teda mne, nie Démosthenésovi a nie Gašparovi. Ale vydržte – čuchnite si ku čpavku a zhlboka sa nadýchnite.
Napriek nesporným životným úspechom, mal Démosthenés jeden hendikep, s ktorým bojoval celý život. Šušľal a ráčkoval. Pritom jeho ambíciou bolo byť aj dobrým rečníkom. Čo bolo v antike veľmi, veľmi dôležité. Démosthenés sa teda rozhodol trénovať. Začal trénovať rétoriku – sám pre seba tak, že si dával do úst kamienky a snažil sa, aby jeho prejav napriek tomu bol jasný a zrozumiteľný. Mimochodom, tu možno máme dôkaz, že autorom výroku „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“, nie je Clausewitz, ale Démosthenés. Ale – tento dôkaz nenájdete v žiadnej literatúre – možno aj preto, lebo keď Démosthenés povedal, predsa len mu nikto nerozumel. A mne prišiel na myseľ až teraz. Snáď sa to ujme. Ale poďme k veci. Vtip je v tom, že pri tréningu bolo Démosthenésovi úplne jedno, čo hovoril, ale podstatné bolo, aby slová, vychádzajúce z jeho úst boli artikulačne jasné. A to je, milí priatelia, aj prípad nášho milého policajného prezidenta. Je úplne jedno, čo hovorí, lebo ráno povie niečo, čo večer neplatí. Inak povedané – z úst mu vychádza bezobsažný prúd viet, ale artikulačne sú jednotlivé slová jasné. Napríklad: „generál“, „neodstúpim“, „onomatopoje“, „drevoobrábajúci“ a podobné iné slová… Nie, nie, netvrdím, že je generátor náhodných slov. To nebol ani Démosthenés. Ale – keby si pán Gašpar dal do úst kamienky, rozumel by som, prečo sa deje to, čo sa deje. Lebo všetci by sme vedeli, že to čo nám rozpráva nemáme brať vážne, lebo je to iba rétorické cvičenie. Mimochodom, čo poviete na nápad, dať aj do parlamentu 150 misiek s kamienkami? A keď vystupujúci politik dopredu vie, že ide rozprávať hovädiny, dal by si do úst kamienky a my by sme vedeli, že nemusíme vnímať obsah toho, čo hovorí. Dokonca by som aj hlasoval za obnovenie ťažby štrku na Zlatých pieskov. Ak by teda bolo o tom referendum. Ale poďme ďalej.
Drucker z nejakých mne stále nejasných dôvodov odstúpil, potom Gašpar povedal čo povedal a potom Pellegrini povedal čo povedal. Výsledkom je, ako keby ste chceli robiť napríklad zabíjačku naopak. Pcháte to živé chúďa do klobásy, ale nejak vám to nejde. Až potom zistíte, že postup je opačný. No, prestanem s týmto príkladom, lebo ešte niekto obviní, že tu navádzam na niečo, na čo nenavádzam. Len mi niekedy prichádzajú na myseľ blbé príklady. Ako minule, keď som sa snažil vysvetliť jednému insitnému politikovi zákony štatistiky – o ktorých si myslel, že ich ovláda. Čo na tom, že mám z toho nepríjemného odboru štátnicu, skúšky a ja neviem čo. On, ako absolvent nejakého absolútne nesúvisiaceho odboru, to vedel lepšie ako ja. Tak som mu povedal príklad: „To, že nie som panic neznamená, že som gynekológ“. Nepochopil. Chcel ma udať za nelegálnu gynekologickú prax a obvinil ma z promiskuity.
No, a tým sme sa dostali k meritu problému. Čo sa vlastne deje v SMERe? Vychádza mi teda z toho toto – ale všetko len v podmieňovacom spôsobe, alebo ako jedna z možných alternatív: Zosumarizujme. Drucker odstúpil, lebo nevedel, čo s policajným prezidentom. Ten potom povie, že neodstúpi. A pár hodín na to Pellegrini povie, že predsa len odstúpi. A do toho všetkého príde informácia, že novou ministerkou vnútra by mohla byť Denisa Saková, vcelku pohľadná štátna tajomníčka MV. Napriek tomu, že som na brunetky, potiaľto je to v poriadku. P. Saková je totiž blondýna. Keby bola brunetka, bolo by to v poriadku ešte viac. Mimochodom – možno, ak sa stane ministerkou, nemusí ako prvé odvolať Gašpara, ale prefarbiť sa na brunetku. Len mám obavu, že zrovna túto požiadavku si organizátori protestov neosvoja. Škoda. Problém by mohol byť aj inde. Zlé jazyky totiž hovoria (a to naozaj musia byť veľmi zlé jazyky), že p. Saková je vlastne pravou rukou Kaliňáka. Tak toto je blbosť. Osobne som si s Kaliňákom podal ruku a necítil som žiadne prsia, žiadnu …, len dlaň a prsty. Takže toto nie.
Zo všetkého, čo som napísal nám vychádza pitoreskný scenár. A to, že v SMERe sa schyľuje k mocenskému boju. Tu sú ale predpoklady, ktoré by museli byť splnené:

  1. Pellegrini si postavil hlavu a napriek názoru starej gardy, rozhodol o odchode Gašpara. To, že to nie je v jeho kompetencii, je na Slovensku úplne jedno. V mojej kompetencii tiež nie je umývať podlahu a sem tam to musím urobiť. Napríklad, keď deti včas nevypustia psa. Preto aj máme kachličky. Ale vráťme sa k SMERu.
  2. Pellegrini nie je v tom sám. Čo by bolo tiež v poriadku. Lebo keď bola v tom moja žena, stál som tiež pri nej. Neochvejne. Na rozdiel od mojej ženy, Pellegrini potrebuje viac ako jednu osobu. Skupinu. (Nie skupinku, tá zlomila väzy vtedy kdekomu. Teda myslím Ivana Šimka.) No, podľa istých informácií (to sú tie isté zlé jazyky), takáto skupina vraj existuje. Čo by znamenalo – spor. Len v jednom som si nie istý. Či by to bol spor dobrých a zlých. To máte, ako keď si Poľsko rozdelili Hitler a Stalin. Kto bol vtedy dobrý a kto zlý, resp. horší? Myslím vtedy, nie dnes, keď už vieme, čo bolo potom.
  3. Z tohoto celého by vyplývalo, že SMER dnes bojuje sám so sebou. Vás ale určite zaujíma výsledok. Ten samozrejme neviem. Ale viem iné. Ako zistíte, kto dočasne vyhráva – ak to bude p. Saková, vyhráva stará garda. Ak to bude Pellegriniho človek, vyhráva nová grada. S tým, že kto je zlý a dobrý, je naozaj stále zahmlené. Navyše, už sme tu mali premiéra (premiérku), ktorá nebola zároveň aj predsedníčkou strany, ktorá ju nominovala. Dopadlo to zle. Uvidíme, či vytvoríme tradíciu. A toto všetko sa môže ešte náramne skomplikovať. Ak sa Denisa Saková prefarbí na brunetu. Potom som aj ja v koncoch…

Priatelia, pri sledovaní posledného vývoja na Slovensku mi nenapadá nič iné, ako jedno meno – Démosthenés. Možno vás to…

Posted by Jan Baranek on 18. apríl 2018

Pin It on Pinterest

Share This
Otázka do štúdia
Otázka bude odoslaná na: studio@slobodnyvysielac.sk
Guláš Slobodného Vysielača
* 8. -10. 09. 2017
* Chata na Látkach (časť Nový Svet)
* 10 € / osoba / noc
Prosím zvážte podporu nového info portálu Slobodný Výber
Prosím zvážte podporu vysielania Vášho rádia.
Vaša pomoc je, samozrejme, dobrovoľná. Prosíme, aby ste si uvedomili, že aj táka malá čiastka, ako 5 EUR mesačne, dokáže urobiť veľký rozdiel.