Dobrý deň
Nedávno som počúvala reláciu kde pán Planieta Hovoril o tom ako sa dobre cíti na svojich 47 rokov a čo všetko ešte chce urobiť , kde veľa ľudí si mysli, ze ma už život za sebou. Z môjho pohladu mu dávam za pravdu, netreba sa báť a začať od znova v akom kolvek veku , nikdy som nesoferovala na Slovensku, moji rodičia nemali auto,57 rokoch som sa zbláznila a urobila som si CDL teda soferak na truck , bola som v campuse 6 týždňov , najstaršia asi zo všetkých čo tam boli a asi aj najhoršia, ale zvládla som to, keď som to urobila, myslela som si , ze som už truck driver, ale som bola naivná ani teraz po 3 rokoch tvrdého šoférovania za každého počasia to este netvrdím okrem Aljašky a Havaji som bola z nákladom v každom štáte Spojených štátoch. Nútili ma na očkovanie ale akosi som to prežila aj bez neho, ťažko je šoférom a hlavne tu dodržiavať dobrú životosprávu , strava na truck stopoch, príšerná , typicky americká ,ale mám v truck našťastie chladničku ,takže ked som doma robím zásoby aspoň na mesiac, kupujem len ovocie a zeleninu, horšie je to ze musím sedieť 11 hodín a šoférovať ale sem tam zastavujeme a snažím sa chodiť a urobiť aspoň 6 do 8 tisíc krokov počas dňa . Ale musím sa priznať, ze začiatky boli pre mňa naozaj veľmi ťažké hlavne pocas zimy,teraz mozem povedat , ze toto je môj dream job, netreba sa báť zmeny.