Na letné dovolenky a prázdniny spomína Peter Zajac-Vanka

Žil, študoval som a pracoval za socialistického Československa. Isteže nevezmem spomienky
svojim dnes už nežijúcim rodičom, ktorí mali k dispozícii „farebné a spevavé“ spomienky zo
Stavieb Mládeže, z letných brigád v JRD pri žatve a pri kosbe lúk, alebo pri prvých rekreáciách
do zotavovní Revolučného odborového hnutia (ROH). Zostali len dobové čiernobiele
fotografie a úsmevy na perách…Ale nechápem súčasné „vymývanie mozgov“, ktoré po 28
rokoch od zlikvidovania socializmu vidia iba ten čiernobiely svet a tvrdia, že „sme museli“ …a
že „sme nemali“ alebo aspoň že „národ utekal do chát a deti museli do pionierskych táborov
učiť sa kolektivizmu“…

Mám na to iný pohľad:
ako základoškolák som bol veľmi rád, ak rodičia pre mňa dostali poukaz do niektorého zo
stovák Pionierskych táborov po ČSSR, poukaz bol zadarmo, bol to vždy pobyt v prírode
a s NAŠOU, československou kultúrou táborových ohňov, stanových táborov, skúšok vlastnej
vôle či „bobríkov odvahy“, s ľudovými a trampskými pesničkami a potom ako stredoškolák
som si privyrábal na brigádach ( osobne napr. na cestných stavbách pri asfalte, v pivovare na
flaškovačke, či na senách v JRD už ako vysokoškolák). Tie zelené stovky „ s Hradčanmi“ sa
vždy bohovsky na jeseň zišli.
Rodičia ma brávali do podnikových rekreačných zariadení,tých bolo všade, každý podnik mal
aspoň jednu chatu ak nie celý areál, a pritom poukazy skutočne prideľovali odborári. Ba
viacnásobne sme ako partia viacerých rodín cestovali autom cez Maďarsko, Rumunsko na
bulharské čiernomorské pobrežie. Predtým sme boli v Bulharsku vlakom s Čedokom, keď
som už robil, bol som na Slnečnom pobreží na rekreácii ROH, Československo tam malo
vlastný odborový hotelový a rekreačný komplex, tam kde sa dnes spája Sunny Beach
s Nesebarom. Isteže, Česi chodili viac na Rujanu do NDR, všetci sme dovolenkovali na
Balatone, ale i na čiernomorskej Mamai v Rumunsku či v Soči v ZSSR, alebo v Gdyni v Poľsku.
Niektorí sa ochotne nervačili kvôli devízovému prísľubu a vycestovacej doložke aspoň do
Juhoslávie, alebo aj ďalej na Západ, šťastlivci s devízovým prísľubom i do Talianska či na
francúzsku Riviéru. Stáli v dlhých radoch aj v noci a nakoniec si užívali konzervovú stravu celý
pobyt, lebo veď sa šetrilo (viď Homolkovci vo filmoch)…

Ale veľa a veľa pracujúcich trávilo dovolenky v lete v Československu, boli tu desiatky
turistických stredísk, všade zotavovne ROH, liečebné pobyty v kúpeľoch hradené štátom so
smiešnymi doplatkami cca 3,00 Kčs/deň za pobyt napríklad v Piešťanských lirčebných
kúpeľoch, ba v celej sieti štátnych liečebných kúpeľov od Karlových Varov po Kúpele Číž.
A Tatry…no kto nebol aspoň dvakrát ročne v Tatrách (letná a zimná dovolenka), ten azda ani
nebol občanom ČSSR.
Vraj ľudia chodili hlavne „na maltu“ – isteže, v lete sa ohromne dobre a dlho do večera dalo
stavať, toľko štokovcov a chát čo si občania ČSSR v tom období socializmu postavili už nikto
neprekoná. A vraj sa ľudia od politickej reality utiekali, imigrovali, na svoje chaty
a záhrady…nuž, ako rád by som dnes imigroval z tej súčasnej reality na chatu, či do záhrady,
ale, sakra, nezdedil som nič také a usporených aspoň stotisíc Eur nemám, aj keď by sa na
dôchodok taká záhrada, akú mal otec za Seneckými jazerami, ohromne zišla.

Tak ako dovolenkujete, pracujúci Slovenska?