S veľkým úsmevom a pukancami v ruke sledujeme to ako konkurenční politici a mainstreamové médiá, ktoré by si priali, aby nad Slovenskom zaviala progresívna vlajka, ako od rána rajtujú na tom, že mal šéf Republiky Uhrík kedysi pôsobiť v nejakej mládežníckej organizácii SDKÚ. Neuveriteľné čosi! Predstavte si len tú podlosť, on zmenil politický názor a všetkým naokolo to zamlčal…. úúúú. Katastrofa! Nie je našou ambíciou robiť obhajcu Uhríkovi, len by sme radi poukázali na dvojaké metre, ktoré nám akosi vyskakujú aj v tomto prípade. V tejto súvislosti sa nám žiada zvolať staré známe: „quod licet Iovi, non licet bovi“ – čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi. To viete keď sa pre zmenu stal napríklad z takého komunistu a rozviedčíka bojujúceho proti NATO – Petra Pavla prezident ČR, ktorý je dnes najväčším podporovateľom NATO a bojovníkom za demokraciu a slušnosť, tak všetci „slušňáci„ híkali, že aký kráááásny obrat. Lebo to viete…pán generál dospel a zmenil názor. To tak býva. Krása! U nás na Slovensku prešiel takýmto krásnym vývojom aj agent ŠTB Budaj, pričom nás tiež o svojich minulých názoroch akosi ,,zabudol, poinformovať. Nevadí. Budaj sa obrátil krásne, hlásia ,,slušňáci,,.
No ale, keď zmení názor a urobí obrat v oveľa menšej záležitosti Uhrík to je niečo fuj fuj. Lebo sa obrátil na zlú stranu. Iste. Chápeme. Pred voľbami sa to hodí, vytiahnuť a preprať na verejnosti. Hádam mu to stiahne nejaké percenta z volebných preferencií. Však? U veriacich to tak býva, že veľmi radi hovoria o tom, keď sa z neveriaceho stane kresťan. Tešia sa z jeho obratu. O opačnom obrate, keď sa z kresťana stane ateista….o tom už neradi hovoria. A viete čo je na tomto celom najčarovnejšie? To, že celú túto „kauzu„ vytiahol na Uhríka primitív Jaroslav Naď. Ten Jaroslav Naď, ktorý v minulosti pôsobil v strane SMER, potom zmenil názor a utiekol do OĽANO, aby po ďalšej zmene názoru skončil v Pseudo-demokratoch. Toto nevymyslíš. Čo vám budeme hovoriť: „quod licet Iovi, non licet bovi“.
