Psychiater Hašto nie je žiaden nezávislý odborník, ale pre udalosti z minulosti tvrdý antificovec.

Aby ste pochopili, kde sa vzala nenávisť psychiatra Hašta /jedného z iniciátorov otvoreného listu premiérovi Ficovi/ voči strane SMER a jeho predsedovi, treba ísť do minulosti. Konkrétne ku kauze Hedvigy Malinovej. V tomto jeho rozhovore pre denník SME z roku 2023 Psychiater Hašto: Politici sú rovnakí, zmenil sa dosah propagandy – SME  zistíte prečo dnes v skutočnosti pri téme Fico nie je psychiater Hašto žiadny nezávislý odborník, ale mimoriadne tvrdý antificovec, na čo má samozrejme právo, len by bolo fajn keby to priznal a nehral sa na nezávislého odborníka. Hašto je človek, ktorého prenasledujú udalosti z minulosti. Takže tu je Časť rozhovoru:

SME: Vy ste vtedy pracovali v trenčianskej nemocnici, ale všetko potom zmenila kauza okolo Hedvigy Malinovej. Ako to prebiehalo?

Hašto:Všetko sa začalo tým, že pre Smer, ktorý zobral do koalície nacionalistické strany HZDS a SNS, bolo nepríjemné počúvať o tom, ako študentku maďarského a nemeckého jazyka zbili dvaja holohlaví agresori, keď išla ráno na skúšku. Nevyzeralo to dobre v zahraničí a tak sa z nej snažili urobiť klamárku na spôsob „skutok sa nestal“. Túto líniu vytýčil vtedajší premiér R. F. a minister vnútra R. K. a ďalej na tom pracovala polícia a prokuratúra. Ja som ju ako psychiater liečil z posttraumatickej stresovej poruchy, a keď som videl, ako ju štátne štruktúry ponižujú a šikanujú, rozhodol som sa vyžiadať si od nej súhlas, aby som mohol zverejniť moje zistenia.
Publikoval som ich aj v našej i zahraničnej odbornej tlači a neskôr som k jej prípadu zvolal aj medzinárodné supervízne kolokvium. To muselo byť pre vtedajšiu vládnu moc nepríjemné a zrejme to bol dôvod, prečo sa ma snažili z nemocnice vyštvať.

SME: Čo sa vtedy stalo?

Nasadili tam riaditeľa, u ktorého mám dôvod predpokladať, že dostal za úlohu natoľko znepríjemniť život mne a tímu kliniky, ktorú som viedol, aby som odišiel. Napríklad ak sa zamestnanci po príchode do práce o 7.00 hneď nezapísali do knihy dochádzky, o 7.01 už prišla kontrola a knihu zhabala. Pritom moji kolegovia a kolegyne prišli do práce načas a o 7. 10 už boli na každodennej rannej porade u primára. Dostali sme pokutu a ja som dostal upozornenie, že druhýkrát ma už vyhodia. Po tomto šikanovaní mi bolo jasné, že ak by som vo funkcii ostal, celá klinika by trpela. Radšej som teda odišiel.

SME: Nechceli vaši príbuzní, aby ste sa stiahli?

Hašto: V tom čase mi čiastočne vypustili jednu prednú pneumatiku alebo vnikli opakovane do bytu a presúvali alebo ničili veci takým spôsobom, aby v tom bol odkaz, vyhrážka. Manželka aj dcéry ma však podporovali. Postavenie sa za spravodlivosť brali ako samozrejmú vec. Organizátori šikanovania a zastrašovania sa zamerali aj priamo na moju manželku a dcéru. Zvládali sme to spoločne.

SME: Po vašich zážitkoch s vládami Smeru sa neobávate prichádzajúcich volieb, keď v prieskumoch vedú Hlas a Smer?

Hašto: Pre vývoj Slovenska by to bolo tragické. Otázka je, ako sa zmobilizujú politici a občianska spoločnosť. Aj ja vnímam akúsi porazeneckú náladu a chýba mi väčšie vzopätie proti nedemokratickým silám, predstavám o orbánovskej „iliberálnej demokracii“. Pritom aj v 98. roku to vyzeralo s Mečiarom tragicky a nakoniec vládu nezostavil. Vtedy sa pred voľbami väčšina slovenských psychiatrov verejne postavila kriticky k štýlu politiky a verejného pôsobenia Mečiara a jeho šíreniu nenávisti v spoločnosti.