Na Slovensku sa v sobotu konali deviate parlamentné voľby v ére samostatnosti. Žiada sa k nim napísať zopár predbežných postrehov.

1. VÝSLEDKY UMOŽŇUJÚ RÔZNE KOALÍCIE, KTORÉ VŠAK NEMUSIA BYŤ STABILNÉ

Numericky výsledky parlamentných volieb umožňujú dve najpravdepodobnejšie koalície. Kombinácia Smeru, Hlasu a SNS by mala podľa zverejnených prepočtov 79 poslancov. Nevýhodou tejto koalície je však nesúrodosť poslancov zvolených na kandidátke SNS, iba Danko je členom strany, ostatní sú zlepencom politikov pôvodne z iných strán či rôznych nestraníkov.

Druhá možnosť je vláda Hlasu so stranami z antificovského spektra: Progresívnym Slovenskom, KDH a SaS, ktorá by sa mohla opierať o 82 poslancov. Takáto koalícia by však bola ideologicko-hodnotovým mačkopsom.

Ani jedna z týchto alternatív by teda nemusela byť stabilnou a nemusela by vydržať celé volebné obdobie. Pre Pellegriniho stranu by navyše v oboch prípadoch mohol byť problém obhájiť politickú identitu vlastnej strany.

Ako tretia možnosť sa núka koalícia Smeru, Hlasu s KDH, ktoré bude mať zrejme omnoho disciplinovanejší a súdržnejší poslanecký klub oproti SNS, s 81 poslancami. KDH však pred voľbami koalíciu so Smerom konzistentne odmietalo a tiež si ťažko predstaviť napríklad takého Františka Mikloška ako koaličného poslanca vo vláde Smeru.

Na to, aká vláda napokon vznikne, bude mať kľúčový vplyv Peter Pellegrini so svojím Hlasom. Bude sa možno snažiť za účasť v niektorej z koalícii získať premiérske kreslo či iné výhody.

Dnes sa zdá, že nás stabilná vláda nečaká. A možné je aj to, že ďalších parlamentných volieb sa dočkáme skôr ako o štyri roky.

2. PREPADLI NAJMÄ NÁRODNÉ A KONZERVATÍVNE HLASY

Prepadnuté hlasy na Slovensku rozhodli už nejedny volby, ako sme dávnejšie písali. Prakticky vždy sa stane, že ochudobnia niektorú časť politického spektra viac ako iné. V roku 2002 napríklad utrpeli najviac národné a ľavicové sily, v roku 2020 progresívci.

Tentokrát prepadnutím Republiky a ĽSNS prepadlo 5,59 % hlasov najmä národných a konzervatívnych voličov. Ďalšie skôr konzervatívne hlasy prepadli pri Aliancii (4,38 %) a Sme rodina (2,21 %). Na druhej strane, antificovský tábor stratil iba niečo vyše tri percentá hlasov prepadnutím Demokratov a Dzurindovho projektu Modrí, Most – Híd.

Výsledkom bude, že národné a konzervatívne hlasy budú v parlamente zastúpené menej, než je ich reálne zastúpenie v spoločnosti, na úkor liberálnejších politických síl. Je to dôsledkom taktickej nevyzretosti či politického egoizmu?

Dokážu sa niekedy poučiť najmä národné strany, ktoré sú historicky najväčšími smoliarmi, pokiaľ ide o prepadnuté hlasy? Spomeňme napríklad voľby v roku 2002 a prepad oboch SNS, ďalšie vypadnutie SNS z parlamentu v roku 2012 za neúspešnej kandidatúry ĽSNS a Belousovovej strany Národ a spravodlivosť či voľby v roku 2020 s neúspechom SNS a Vlasti, ktoré spolu utopili cez šesť percent hlasov.

3. OTÁZNIKY NAD PREDVOLEBNÝMI PRIESKUMAMI POLITICKÝCH PREFERENCIÍ

Tieto voľby mali veľa porazených. Okrem politických strán k nim možno zaradiť aj agentúry vykonávajúce prieskum preferencií politických strán.

Nejde ani tak o nepodarené exit polly, ale hlavne posledné prieskumy zverejnené tesne pred moratóriom. Tieto prieskumy svedčili o rýchlom raste Progresívneho Slovenska, ktoré v závere kampane predbiehalo Smer.

Tento obraz sa ukázal byť falošným. A nemožno ho, ako napríklad v roku 2016, vysvetliť dvojtýždňovým predvolebným moratóriom na prieskumy. Asi je potrebné začať diskusiu, či pri týchto prieskumoch verejnej mienky zlyhala metodika (čistou náhodou pri viacerých agentúrach súčasne) alebo sú v hre iné faktory.

Nech je, ako chce, voliči odvolili, teraz je to na politikoch. Tak sledujme vývoj pozorne. (mo)

Náš článok o prepadnutých hlasoch v slovenských voľbách:

https://hrot.info/udalosti/2586-ako-prepadnute-hlasy-rozhoduju-volby-na-slovensku?fbclid=IwAR1qvuSXdyybLgmZFvarpYeoyNxyzIEqP4iwABuQnlZwRHlMS4mACrMetJk