Ospravedlnili sa. Ale treba si pamätať, komu sa olympijská posledná večera vysmiala.

Na týchto progresívnych šialencoch je čaronvné najmä to, ako im akosi nikdy nevyjde tá ich deklarovaná snaha o poukázanie na lásku, toleranciu a rozmanitosť. Napokon to vždy skončí presne naopak. Hnevom a ďalším rozbíjaním už aj tak chatrnej spoločenskej súdržnosti. No ale veď zrejme o to napokon ide. Rozleptať už aj to posledné, čo ešte ako tak drží pohromade. Milé je aj to, ako sa mieste psychiatrické diagnózy – pardon LGBTI umelci, teraz odvolávajú na umeleckú slobodu a tak podobne. Ktovie prečo si v rámci nej spomenuli len na kresťanstvo? Prečo si napríklad neurobili prču s proroka Mohameda. Vo Francúzsku predsa žije veľká moslimská komunita, ktorá by iste vedela patrične oceniť túto ich umeleckú kreativitu. Jáááj prepáčte zabudli sme…moslimovia by to neprešli taktnými apelmi, ako to urobila francúzska biskupská konferencia. Pri spomienke na Charlie Hebdo sa akosi človek nevie ubrániť predstave, že by už teraz zrejme horel celý Paríž a všetky moslimské krajiny sveta by protestovali. No tak si teda LGBTI diagnózy vystrelili z kresťanskej Poslednej večere. To je istejšie.