Bratislava 27. septembra 2024 – Kontrolný systém pri finančnom riadení a kontrole zúčtovania medzi verejnoprávnymi fondmi na podporu kultúry a Ministerstvom kultúry (MK) SR v minulosti zásadne zlyhal. Rezort zároveň nedostatočne vyžadoval presadzovanie jeho strategických priorít. „Kontrolný úrad ostatným auditom nezískal uistenie, že fondové inštitúcie v rezorte kultúry dokážu preveriť a preverili v primeranej miere účelnosť rozdeľovaných verejných financií a či prijímatelia prostriedkov konali tak, ako sa fondu zmluvne zaviazali,“ konštatuje podpredseda národných kontrolórov Jaroslav Ivančo. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v ostatných mesiacoch preveroval činnosť a hospodárenie dotačných fondov na podporu kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu pod gesciou rezortu kultúry. Za celú existenciu fondy získali zo štátneho rozpočtu 386 miliónov, pričom v kontrolovaných rokoch 2021 až 2023 predstavoval príspevok štátu takmer 159 miliónov eur. Pri rozhodovaní o pridelení peňazí z fondov na kultúru kontrolóri neodhalili závažné porušenia postupov v rozhodovaní. Procesy vyhlasovania výziev, prijímania žiadostí boli transparentné a kritériá pre posudzovanie výziev mali jasné pravidlá.
Kontrolované verejnoprávne dotačné fondy boli zriadené osobitnými zákonmi a ako verejnoprávne inštitúcie poskytujú financie neštátnym subjektom na projekty, ktoré podporujú rozvoj kultúrnych, umeleckých aktivít a kreatívneho priemyslu. Hlavným zdrojom ich príjmu sú zákonmi stanovené príspevky zo štátneho rozpočtu, poskytované z kapitoly ministerstva kultúry. Ako prvý začal svoju činnosť Audiovizuálny fond (AVF) v roku 2009. Na základe jeho úspešného fungovania bol v roku 2015 zriadený Fond na podporu umenia (FPU) a následne v roku 2017 aj Fond na podporu kultúry národnostných menšín (FPKNM). V kontrolovaných rokoch 2021 až 2023 fondy spracovali takmer 26 500 žiadostí, z ktorých bola podporená viac ako polovica v celkovej sume 142,5 mil. eur. Najviac žiadostí podporil FPKNM, a to až 71 %, najmenej FPU, 49 %.
Ako ukázala kontrola, pravidlá boli porušené najmä pri vyplácaní odmien a náhrad členov odborných komisií vo Fonde na podporu umenia a v Audiovizuálnom fonde, keďže tie boli financované z prostriedkov určených na podpornú činnosť. V FPU bola v preverovanom období členom odborných komisií vyplatená suma bezmála 420-tisíc, v AVF viac ako 489-tisíc eur. Vo FPKNM boli odmeny a náhrady hodnotiteľov dotácií a štipendií rozpočtované a vyplácané korektne z prostriedkov určených na prevádzkovú činnosť, suma sa dostala na úroveň 133-tisíc. Národná autorita pre externú kontrolu však odhalila niekoľko oblastí, ktoré poukazujú na významné riziká vo finančnom riadení Audiovizuálneho fondu. „Fond môže mať v budúcnosti problém splniť svoje záväzky včas, ak tempo rastu záväzkov bude pokračovať bez primeraného navýšenia finančných zdrojov, napríklad zo strany štátu. Môže tiež čeliť výzvam v udržaní svojej schopnosti aktívne podporovať nové projekty alebo poskytovať financie na už existujúce projekty, ktoré prešli schvaľovacím procesom a hodnotením,“ približuje J. Ivančo.
Kontrolný úrad taktiež zistil, že FPU a FPKNM vykonávali administratívne finančné kontroly s výrazne dlhým časovým oneskorením od predloženia vyúčtovaní, ktoré predstavovalo približne štyri roky, prípadne povinné kontroly vôbec nevykonávali. Zodpovední zamestnanci oboch fondov tak nepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o finančnej kontrole a audite. Dlhý časový odstup pritom môže mať za následok nevymoženie pohľadávok z dôvodu právneho zániku, resp. likvidácie prijímateľov finančnej podpory. FPU nevykonal kontrolu vo viac ako 12 800 predložených vyúčtovaniach, čo sa dotýka každého druhého podporeného projektu a FPKNM si nesplnil povinnosť v dvoch tretinách prípadov. Monitorovanie a finančné kontroly použitia prostriedkov priamo u prijímateľov peňazí, tzv. finančné kontroly na mieste boli len výnimočné. Audiovizuálny fond, ako ani Fond na podporu umenia nevykonali v preverovanom období žiadnu takúto kontrolu, FPKNM vykonal tri kontroly na mieste.
Na vzorke významnosti, ktorú preverovali národní kontrolóri, sa objavili rôzne administratívne a formálne nedostatky. Prijímatelia predkladali nedôveryhodné dokumentácie (napr. bez možnosti identifikovania miesta konania podujatia, počtu zúčastnených osôb a pod.) alebo ich vôbec nepredložili k vyúčtovaniu akcie napriek tomu, že to bola ich povinnosť. Kontrolóri zistili, že prijímateľ verejných zdrojov predložil totožné pokladničné doklady súčasne pri dvoch rôznych projektoch alebo nedodržal termín realizácie podujatí či písomne neoznámil zmenu času, miesta realizácie aktivity. NKÚ aj preto odporúča súčasnému vedeniu ministerstva kultúry, aby boli novelizované zákony o FPU a FPKNM, aby žiadatelia, ktorí sú majetkovo a personálne prepojení s tým, kto nemá vysporiadané finančné vzťahy s fondom, boli pri žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov posudzovaní prísnejšie, prípadne, aby ich žiadosti boli odmietnuté.
Nedostatočná finančná, administratívna kontrola nebola výhradnou doménou fondov. Ani zamestnanci rezortu kultúry nepristúpili ku kontrole hospodárenia s príspevkom štátu. V preverovanom období urobilo ministerstvo kontrolu len v jednom prípade, a to v roku 2021 v FPU, pričom tento audit bol vykonaný práve na základe podnet národnej autority pre oblasť externej kontroly. Kontrolu plnenia opatrení z toho auditu nevykonalo vôbec, čo je základný predpoklad uistenia sa o realizácii opatrení na strane kontrolovaných osôb. „Štátne orgány majú povinnosť vykonávať kontrolu napríklad aj prostredníctvom samotného ministerstva a jeho zástupcov v orgánoch fondov, ale nerobili to. Výzvou po legislatívnych zmenách a po posilnení zástupcov rezortu v orgánoch fondov, ktorí majú obhajovať pozíciu štátu v oblasti kultúry, je definovať priority, presadzovať ich a zabezpečiť aj efektívne uplatňovanie kontrolných funkcií. Zodpovednosť za dodržiavanie zmluvných podmienok, ale aj naplnenie účelu poskytnutia štátnej podpory je na pleciach poskytovateľov, teda orgánov verejnoprávnych fondov,“ uzatvára podpredseda NKÚ.
Rezort kultúry v minulosti zanedbával možnosť jasne určiť, na podporu akých priorít, projektov bude prednostne použitých 20 % zo štátneho príspevku vo Fonde na podporu umenia a FPKNM. Rezort kultúry síce určil priority v FPU, avšak nestanovil objem, resp. percentuálny podiel z príspevku a nevykonával ani kontrolu ich plnenia. Vo FPKNM svoj vplyv na rozhodovanie o použití časti podpory zo štátneho rozpočtu nevyužil vôbec. Strategické zámery a dlhodobé koncepcie rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu, ktoré mal Audiovizuálny fond zo zákona predložiť rezortu kultúry na schválenie, chýbali. Kontrola tiež poukázala na riziko, že ministerstvo napriek deklarovaným zmenám vo fungovaní dotačných fondov, nevyužilo riadny legislatívny proces, ktorý zahŕňa aj medzirezortné pripomienkové konanie. Väčšina noviel zákonov tak bola realizovaná narýchlo poslaneckými návrhmi, nie prostredníctvom rezortu.
