Minulý týždeň bol Denník N sklamaný, že Šimečka a opozícia neorganizujú „slovenský majdan“. Denník N ich vyzval, aby pritvrdili a rozhýbali sa.
Inými slovami, tata Šimečka, novinár, radí synkovi z PS, aby bol rozhodnejší a tvrdší.
PS a jeho registrovaní partneri, ako majú vo zvyku, mediálne pokyny poslúchli. Idú odvolávať Ficovu vládu a rozšíria verejné protesty.
Dôvod: vraj nedovolia, aby Fico „unášal Slovensko niekam do Moskvy“. Asi narážali na jeho rokovania s Putinom. Považujú to za neprijateľné.
Opozícii trochu rozumiem. Ide na zotrvačník. Tri roky tárala a opakovala hlúposti, ktoré jej tlačila do hláv Bidenova vláda: s Ruskom sa nesmie rokovať, Rusko musí byť porazené, Ukrajina musí zvíťaziť…
Neboli to analýzy ani stratégia. Boli to len dogmy a zaklínadlá. S príšernými výsledkami pre Európu a hlavne Ukrajinu.
Opozícii nezaškodí pripomenúť, že doba sa zmenila. Dosť prudko.
S Putinom chce rokovať zvolený americký prezident Trump. S Putinom chce rokovať nemecký kancelár Scholz. S Putinom chce rokovať pápež František. Onedlho sa zrejme pridá aj nový rakúsky kancelár. Dokonca aj český prezident Pavel otáča (ako má vo zvyku) a priznáva, že s Ruskom treba rokovať, lebo vojenské riešenie nevychádza podľa pôvodných predstáv.
Naopak, vlády, ktoré podporovali tupú vojnovú propagandu amerických progresívcov, jedna po druhej padajú: od Bidenovej či francúzskej cez nemeckú a kanadskú po rakúsku…
Dôvod je ten, že tvrdá línia Západu stroskotala. Rozbila sa o realitu. A rozbila sa o realitu preto, že západná „stratégia“ bola krivá, falošná, nerealistická. Ukrajina vojnu nevyhráva – ako nás presviedčali aktivistické mozgy okolo PS a Demokratov. Ukrajina vojnu prehráva. A s fatálnymi stratami – ľudskými, územnými, finančnými… Odhaduje sa, že dnes žije pod kontrolou ukrajinskej vlády len 25 miliónov obyvateľov.
Zákaz rokovaní s Ruskom a tlak na „vyriešenie konfliktu silou“ sa ukázal ako zhubný, bezvýsledný a devastačný pre Ukrajinu.
Rusko pritom desať rokov žiadalo rokovania a dohody. Žiadalo ich v roku 2014, keď Ukrajinci zaútočili na Rusov, resp. na ruské menšiny z Donbasu – a keď ukrajinská armáda vyhnala milión utečencov z Donbasu do Ruska. A žiadalo ich aj koncom roka 2021, keď s vojnou na Donbase strácalo trpezlivosť. Bezvýsledne.
Spojené štáty odkazovali, že nemajú záujem o dohody. Namiesto toho, ako priznal minister Blinken, „potichu poslali na Ukrajinu väčšie množstvo zbraní“ (september a december 2021).
Dnes Trump otvorene priznáva, že to bola chyba. Spojené štáty už nechcú pokračovať v podpore konfliktu, ktorý nevyhrávajú, ale prehrávajú. A vracajú sa na začiatok: k rokovaniam s Ruskom o prípadných dohodách.
Po troch rokoch aktivistického tárania a blúznenia o „víťazstve Ukrajiny“ je to krok správnym smerom. Aj americkí, aj európski lídri budú rokovať s Ruskom o prípadnej mierovej dohode a o bezpečnostných zárukách, ktoré by mohli ukončiť vojnu v Európe.
Samozrejme, slovenská opozícia a médiá financované americkou ambasádou sa ešte môžu – trochu dezorientovane – rozbiehať do odvolávania Fica za rokovania s Rusmi, do majdanu a môžu si s odvahou v srdci kresliť mávatká „Ukrajina zvíťazí“.
Iste, iste…
Lenže to už nebude politika. To bude diagnóza nazývaná strata príčetnosti.
