Prvýkrát za uplynulé roky či desaťročia sa oficiálnej časti osláv nezúčastním, hoci ako poslanec mestského zastupiteľstva a člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov by som sa tam mohol dostať. Nechcem ani v náznaku legitimizovať zvrátenú logistiku tohtoročných osláv (ozaj, koho sa tak boja?) ani škandalózne „premiestnenie“ jednej z najvýznamnejších slovenských kultúrnych inštitúcií − Múzea Slovenského národného povstania − z gescie ministerstva kultúry pod „feldvéblov“ ministerstva obrany, ku ktorému došlo napriek protestom slovenskej kultúrnej obce, Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov i osobne jedného z posledných žijúcich priamych účastníkov Povstania Vladimíra. Urobím všetko pre to, aby sa neslobodné oslavy najvýznamnejšej udalosti slovenských dejín už nikdy nezopakovali a v budúcich rokoch sa opäť budeme pri nich stretávať ako plnohodnotní občania. Dnes sa mi chce len skríknuť spolu s Hviezdoslavom: „Preč od nej, nevedomci, preč!“ (napríklad od povstaleckej histórie, ktorej, obávam sa, hrozia až hrozné deformácie − napríklad zákaz spomínať rozhodujúcu úlohu Červenej armády pri víťazstve nad fašizmom).