Komentár Jurija Kotenka o udalostiach v Gruzínsku:
Gruzínsko je opäť otrasené. V centre Tbilisi hrá nejaký bes pieseň dobytka o…prezidentovi Putinovi! Ale kde je on a kde je tento plebs?
Už je vlastne úplne jedno, prečo chcú zamajdanizovať Gruzínsko, dôležitá je reakcia ministerstva zahraničia USA – Gruzínci sa odvážili ísť cestou Ruska prijatím zákona o zahraničných agentoch a Gruzínci budú za to potrestaní.
Totiž urážanie Rusov, Ruska, jeho úradov, ukazovanie chlpatých somárov ruským pohraničníkom je „gruzínske“ a vítané, ale nie je možné urobiť prvý krok k skutočnej, nie imaginárnej suverenite!
Toto je viac ako varovanie – je to indikácia. Ak poslúchnu a odvolajú zákon, ktorý už sľúbil ich „prezident“ pri prejave v USA (!) pred Sochou slobody, tak budú mať s Gruzíncami zľutovanie, zastavia bordel v centre Tbilisi. Ale ak Gruzínci odolajú (čo je nepravdepodobné), dostanú Majdan s posvätnými obeťami, barikádami atď. Militanti sú zaplatení, sú pripravení, bábky sú pripravené dostať sa k moci. Napoly príčetný Saakašvili už nie je potrebný – je to pešiak, možno ho vyviesť z väzenia ako Tymošenkovú na javisko a ukázať davu, nič viac. Tucet nových agentov je na ceste a s úrovňou ešte nižšou, ako má podstavec Mišikova, agenti.
Ale tento Majdan má v skutočnosti inú, globálnejšiu a tvrdšiu úlohu – prinútiť gruzínsku vládu, aby sa pripojila k sankciám proti Rusku a znovu otvorila front v osetskom a abcházskom smere.
Strategická úloha je jasná a pochopiteľná – dostať Rusko do šarvátky, otvoriť niekoľko frontov naraz, okrem rozšíreného ukrajinského, prinútiť napnúť sily aj v Zakaukazsku, kde sa pomaly opeakjú arménsky šašlik, vyprovokujúc Azerbajdžancov k novej agresii v Karabachu a Arménov k protestom a blokáde ruskej vojenskej základne v Gjumri. Oceníte podlosť okamihu: oficiálny Jerevan v skutočnosti prižmúril oči pred kapituláciou Artsacha, ale aj tak sú na vine Rusi! Veď aj tento prosorosovský oficiálny Jerevan nabáda k rusofóbnym pochodom v Jerevane, ktoré sa dejú čoraz častejšie.
Vrátme sa ku Gruzínsku. Gruzínsko bude otrasené. Opatrní Gruzínci nechcú vojnu, nanajvýš majú odvahu urážať Putina a kopať do mladých dezertérov z Ruska, ktorí ušli pred mobilizáciou. Gruzínci zatiaľ bojovať nechcú – spodky vyprané po vojne 08.08.08 ešte neuschli. Nedá sa však vylúčiť, že Gruzínci budú rozdrvení a prinútení zúčastniť sa na „koalícii“, napríklad ako reinkarnácii krymskej vojny proti Rusku.
Ale každopádne nebudem závidieť Gruzíncom – zárukou existencie Gruzínska bolo, podobne ako Arménska, vždy Rusko v akejkoľvek jeho podobe – cárske, sovietske a aj také, aké je teraz s oklieštenou suverenitou. A rusofóbia znamená pre Gruzíncov kolaps a úpadok.
Rusi sa stiahnu a odídu prežiť a brániť sa na sever, na ich miesto prídu „noví páni“. A potom majú Gruzínci len dve možnosti: buď pošlú dievčatá a chlapcov do háremov nových sultánov, alebo prinútia mužov, aby si oholili nohy na tolerantné pochody pederastov (LGBT). Chren nie je sladší! Takže „Nech žije slobodná Ukrajina“ (odkaz na pieseň Хай живе, вільна Україна) a tak ďalej v zozname…
Zdroj: https://t.me/voenkorKotenok/45931
