28. apríla 1999 napísal poradca premiéra Tonyho Blaira John Sawers memorandum svojmu šéfovi, v ktorom navrhol zmenu politiky Spojeného kráľovstva voči vojne v Kosove.
Sawers povedal, že Spojené kráľovstvo by malo poskytnúť „praktickú pomoc“ Kosovskej oslobodzovacej armáde (UÇK), milíciám, ktoré bojujú proti Srbom v Kosove spojencom Juhoslávie Slobodana Miloševiča.
Spojené kráľovstvo a NATO dovtedy bombardovali Juhosláviu mesiac, aby porazili jej armádu v Kosove.
Nová politika, napísal Sawers, by mala zahŕňať poskytovanie „nesmrtiaceho materiálu“ UÇK a „skoré stretnutia s vedením s cieľom ponúknuť im pomoc“.
Táto podpora by mohla pomôcť najmä silám Spojeného kráľovstva a NATO bombardovať srbské pozície alebo „zvýšiť naše informácie o ciele v Kosove“, ako to povedal Sawers.
„Nepriateľ vášho nepriateľa je váš priateľ,“ dodal v dokumente zverejnenom v Národnom archíve.
„Súhlasím,“ hovorí nepodpísaná správa na dokumente, ktorá je zreteľne napísaná rukou Tonyho Blaira.
Blair a Sawers si boli vedomí povahy UÇK. Sawersova správa spomínala „organizovaný zločin/drogy atď.“, do ktorých sa predpokladá, že je zapojená UÇK.
Britské odtajnené spisy z rokov 1998 a začiatku roku 1999 ukazujú, že úradníci si nerobili ilúzie o propagácii terorizmu UÇK.
Štyria vysokopostavení členovia UÇK, vrátane jej vodcu Hashima Thaciho, sú súdení v Haagu a sú obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré boli údajne spáchané v rokoch 1998-99.
Odmietajú obvinenia, ktoré zahŕňajú vraždu, násilné zmiznutia, prenasledovanie a mučenie.
Thaciho právny tím tento týždeň začína obhajobu svojho klienta na súde. Ako dlho ešte môžu ministri a úradníci v Blairovej vláde unikať zodpovednosti za svoju podporu UÇK?
„Násilné aktivity“
Medzi obeťami údajných zločinov UÇK sú Srbi, Rómovia a etnickí Albánci, ktorí boli považovaní za kolaborantov srbských síl alebo politických oponentov.
Prokurátor v Haagu tvrdí, že štyria obvinení boli súčasťou spoločného zločineckého podniku s cieľom ovládnuť Kosovo „nezákonným zastrašovaním, zlým zaobchádzaním, páchaním násilia a odstraňovaním tých, ktorí sú považovaní za oponentov“.
USA a Británia v tom čase jasne uznali UÇK za teroristickú organizáciu. Vo februári 1998 osobitný vyslanec administratívy Billa Clintona v Kosove, Robert Gelbard, opísal milície ako „bezpochyby teroristickú skupinu“.
Podobne Blairov minister zahraničných vecí Robin Cook v marci 1998 povedal parlamentu: „Dôrazne odsudzujeme použitie násilia na politické ciele, vrátane terorizmu samozvanej Kosovskej oslobodzovacej armády.“
Britské dokumenty ukazujú, že Cook povedal Blairovi o „násilnej kampani“ UÇK v provincii v máji 1998. O niekoľko mesiacov neskôr Michael Pakenham, predseda Spoločného výboru pre spravodajské služby, napísal, že UÇK „využíva ťažkú situáciu civilistov a zdá sa, že sama spáchala zverstvá na Srboch“.
Zapojenie niektorých členov UÇK do trestnej činnosti bolo všeobecne známe. Brian Donnelly, britský veľvyslanec v Belehrade, povedal ministerstvu zahraničných vecí v júni 1998, že „niektorí, prinajmenšom v UÇK, sú pravdepodobne prvými bratrancami Albáncov, ktorí riadia organizovaný zločin a drogy prevádzajú po celej Európe“.
V priebehu roku 1998 dokumenty ukazujú, že britskí predstavitelia vyjadrovali obavy, že ak by Spojené kráľovstvo alebo NATO začali bombardovať Miloševičov režim – čo sa čoskoro stalo – UÇK by z toho profitovala. „Uskutočňovanie náletov by podporilo víťazstvo UCK,“ napísalo ministerstvo zahraničných vecí v júni 1998.
Dokonca aj keď Cook v septembri 1998 navrhol „silnejšiu stratégiu“ voči Miloševičovi – zahŕňajúcu ultimátum podporené hrozbou silou – uznal problém, že „akákoľvek intervencia NATO by veľmi prospela kosovským bojovníkom (UCK)“ a podporila ich „agendu nezávislosti“.
„Atentáty“
Až do zmeny politiky na jar 1999 si britskí predstavitelia nerobili ilúzie o povahe UÇK. „UÇK obsahuje nechutné prvky,“ uvádza sa v správe ministerstva zahraničných vecí z apríla 1999. Títo boli opísaní ako „nerekonštruovaní marxisti, tvrdí nacionalisti“ a s „väzbami na drogy/zločin“.
Napriek tomu ten istý dokument odporučil „pokračovať v našom vzťahu s UÇK“. Dodala: „Mali by sme zintenzívniť náš politický dialóg s Thaqim a ďalšími vodcami UÇK.“
Najmä by to mohlo „podporiť tok informácií medzi NATO a UÇK o umiestnení vnútorne vysídlených osôb/srbských síl“. „Musíme si však dávať pozor na obvinenia, že NATO koná ako letectvo UÇK“.
V skutočnosti dôkazy naznačujú, že Blairov súhlas so Sawersovým memorandom už v tom čase sprevádzala dramatická zmena politiky.
Desať dní pred Sawersovým návrhom Blairovi Sunday Telegraph informoval, že tímy SAS radia UÇK v táboroch v severnom Albánsku, kde UÇK začala veľkú náborovú a výcvikovú operáciu.
Dôstojníci UÇK boli poučení o zhromažďovaní spravodajských informácií o srbských pozíciách, informovali noviny.
Nasledujúci mesiac Škótsko v nedeľu oznámilo, že SAS cvičí UÇK a dodáva jej elektronické vybavenie určené na navádzanie bômb NATO na srbské ciele.
Britský výcvik sa údajne uskutočňoval na základniach NATO v strednej Európe a bol koordinovaný s USA.
Správa obsahovala aj tvrdenia bývalého člena SAS, že výcvik zahŕňal „citlivejšie oblasti vedenia vojny, ako sú sabotáže, protipovstalectvo a náhodné atentáty“.
Dodávky zbraní
V auguste príležitostné správy britských médií zdôrazňovali, že SAS operuje priamo s UÇK na misiách v Kosove. Mirror napríklad informoval, že tím SAS zabil 17 Srbov pracujúcich po boku jednotky UÇK.
Škótsko v nedeľu s odvolaním sa na vojenské zdroje v Londýne informovalo, že to bola americká obranná spravodajská agentúra, ktorá sa obrátila na MI6 s cieľom vycvičiť UÇK. MI6 potom zadala operáciu dvom britským bezpečnostným spoločnostiam, ktoré sa obrátili na niekoľko bývalých členov SAS.
„Potom boli zostavené zoznamy zbraní a vybavenia, ktoré UÇK potrebuje,“ poznamenal denník.
Neskoršie správy poznamenali, že niekoľko vodcov UÇK malo číslo mobilného telefónu vtedajšieho veliteľa NATO, generála Wesleyho Clarka.
Po vojne sa Thaci stal prezidentom nezávislého Kosova a ironicky presadzoval zriadenie špeciálneho súdu v Haagu, ktorý ho teraz súdi.
Jeho obhajca tvrdí, že štyria muži UÇK nemali kontrolu nad členmi voľne organizovaných partizánskych síl bez pevnej vojenskej štruktúry.
John Sawers sa stal šéfom MI6. Teraz sedí v predstavenstve ropnej spoločnosti BP.
Zdroj článku: When Tony Blair agreed to back ‘terrorists’
