Pre dnešnú dobu je príznačné, ako tragikomicky až trápne sa liberálne médiá a ostatné nástroje západnej propagandy usilujú bagatelizovať význam udalosti mesiaca, ktorou je bezpochyby summit BRICS. V ruskej Kazani sa tento týždeň stretlo 20 hláv štátov a vlád najmocnejších krajín globálneho Juhu, ktoré už dnes predstavujú hnací motor ekonomického rastu planéty. Jedenapolmiliardová India, Čína, Rusko, Brazília, Juhoafrická republika, ale po novom aj Irán, Egypt a ďalší kľúčoví hráči, medzi ktorými zaujme člen NATO Turecko prijali rozhodnutia, ktoré svojím významom zatieňujú aj G7 či Európsku úniu.
Nepresvedčivý spôsob, akým sa Západ usiluje neustále očierňovať BRICS, škodí predovšetkým nám. Už dávno nám ušiel vlak. Vladimír Putin nie je osamelý, osamelí sú skôr európski lídri. Detinsky škodoradostné výkriky Volodymyra Zelenského, že Putin nedosiahol, čo chcel, lebo Čína a Brazília chcú mier, akosi nevzali do úvahy, že ruský prezident ich mierové plány podporil. Prítomnosť Iránu zasa zavážila v tom, že BRICS sa jednoznačne postavil za práva utláčaného palestínskeho ľudu.
Prítomnosť geopolitických rivalov ako je Saudská Arábia a Irán zasa potvrdzuje, že BRICS sa neusiluje o akési aliančné spojenectvo, ale o hľadanie spoločných mechanizmov vzájomne výhodnej spolupráce, ktoré prevažujú nad tým, čo tieto krajiny rozdeľuje. Pritom BRICS začína byť atraktívne nielen pre štáty, ktoré sa cítili byť prehliadané v západných inštitúciách a hodnotách. Čína totiž nezavádza podmienenosť, ani nevyžaduje viac, než si jednotlivé krajiny môžu dovoliť. Panuje tu úplne iná atmosféra ako v brettonwoodskych inštitúciách. Sú tu lepšie podmienky ako v západných štruktúrach. Preto BRICS rastie, nadobúda na význame a o členstvo prejavilo záujem ďalších 30 štátov.
Keď si to porovnáme so Západom, tu prevláda porazenecká nálada, ktorá sa čoraz viac opiera o mýty a lži. Neoliberáli presviedčali chudobných, že ekonomická globalizácia je pre nich výhodná a balamutili ich, že časom „presiakne“ bohatstvo aj k nim. Štáty Juhu však veľmi rýchlo pochopili, že nejde o nič iné ako o neokolonializmus s cieľom vydrancovať ich. Keď Čína predstavila na Svetovom ekonomickom fóre vlastný model globalizácie spravodlivý pre všetkých, Západ sa od neho dištancoval a začal presadzovať obchodné vojny. Keď Západ v deväťdesiatych rokoch zaplavil celú planétu svojím informačným monopolom (CNN, Associated Press, MTV atď.), začal tomu hovoriť „sloboda médií“. No keď po vojne v Iraku začala rásť mediálna alternatíva, Západ odrazu opustil koncepciu slobody prejavu a začal hovoriť o potrebe „regulácie médií“. Po páde komunistických režimov Západ propagoval dôležitosť slobodných volieb. No keď si ľudia zvolili inú cestu než akú im nadiktoval Medzinárodný menový fond, Svetová banka a NATO, Západ začal v týchto krajinách organizovať prevraty (Ukrajina, Gruzínsko, Venezuela atď.).
Tento systém neverí v hodnoty, ktoré hlása, predstiera ich a ľahko sa ich vzdáva, keď ohrozujú mocenské postavenie vládnucich vrstiev. Preto je krehký, čoraz viac nestabilný a zraniteľný. Ani Rusko, ani Čína tu nemusia sprisahanecky presadzovať svoj vplyv, ako konšpirujú médiá hlavného prúdu. Model BRICS je jednoducho napriek západnej propagande aj pre nás čoraz príťažlivejší. Nediktuje nám podmienky, ale spolupracuje. Nesnaží sa nás zapájať do táborovej konfrontácie, nevyvíja na nás tlak, aby sme si vybrali stranu zápasu, ale vytvára pozitívnu atmosféru pre vzájomne výhodnú kooperáciu. Kým EÚ stratila smerovanie, BRICS predstavuje model budúcnosti. Nesnaží sa totiž zviazať členské krajiny nezmyselnými normami a smernicami. Rešpektuje, že každý suverénny štát má právo na vlastné postoje a sústreďuje sa len na ciele, ktoré nemožno vyriešiť inak ako spoločne. Myslím si, že časom aj my budeme musieť prísť na to, že Európska únia je zbytočným medzičlánkom medzi záujmami suverénneho štátu a globálnymi potrebami. Lebo neexistuje nijaká európska klimatická kríza alebo západná nukleárna vojna. Sú to naše globálne problémy, ktoré sa musíme naučiť riešiť spoločne – bez predsudkov, bez konfliktov a bez sebeckých úmyslov.
