Podmienky zmluvy, ktorá minulý týždeň pristála na stole Volodymyra Zelenského, vyvolali v Kyjeve paniku. Donald Trump žiada od Ukrajiny vyšší podiel HDP ako boli vojnové reparácie porazeného Nemecka po prvej svetovej vojne: závratných 500 miliárd dolárov. Je to suma, ktorá ďaleko prevyšuje kontrolu nad nerastným bohatstvom krajiny. Návrh zmluvy zo 7. februára 2025 označenej ako „Privileged & Cinfidential“, ktorú získal britský denník The Telegraph, dáva Spojeným štátom k dispozícii všetko od prístavov a infraštruktúry až po ropu a plyn. V prospech USA má byť záložné právo na všetky príjmy. V praxi to znamená uplatňovanie pravidla „najprv zaplaťte nám, a potom nakŕmte svoje deti“. Washington by tým získal prakticky úplnú kontrolu nad väčšinou ukrajinskej komoditnej ekonomiky a nad ukrajinskými prírodnými zdrojmi. Inými slovami, podmienky zmluvy ustanovujú ekonomickú kolonizáciu Ukrajiny.
Hoci to bol sám prezident Zelenskyj, ktorý navrhol dať Spojeným štátom priamy podiel zo zisku z ukrajinských nerastných surovín, pravdepodobne nečakal, že Američania sa budú k Ukrajine správať horšie ako k agresorovi po prehratej vojne a určia im podmienky tvrdšie ako boli finančné pokuty porazených krajín fašistickej osi po roku 1945. Veď ešte aj to Nemecko a Japonsko boli napokon čistými príjemcami prostriedkov od víťazných veľmocí. Hoci v Mníchove Zelenskyj pod domácim tlakom predbežne odmietol zmluvu podpísať, Donald Trump pre televíziu Fox News povedal, že Ukrajina s podmienkami „v podstate súhlasila“. Varoval, že ak by Ukrajina odmietla tento diktát, „bude Putinovi odovzdaná na tanieri“, pričom pripomenul, čo všetko dali Spojené štáty Zelenského režimu a pevne dodal: „Chcem tie peniaze späť.“
A kým je zničená Ukrajina v existenčnom ohrození, európski tajtrlíci sa dohadujú, ako ju aj naďalej zaplavovať zbraňami. To je to najstrašnejšie vyústenie tejto vojny. Ak Európa nezmení svoje nazeranie na závratné zmeny prebiehajúce v súčasnom svete, stane sa z nej skanzen západnej civilizácie odstavený na vedľajšiu koľaj. Namiesto toho, aby sa európski spojenci dožadovali podielu na ukrajinskej koristi, mali by pomôcť Ukrajine postaviť sa na vlastné nohy, mali by sa pokúsiť prebudovať Európu na príťažlivú civilizáciu, ktorá sa stane pre iné časti sveta vzorom, nie odstrašujúcim príkladom. Títo pajáci však toho nie sú schopní a voľby v Nemecku (ktoré prinesú skôr zmenu k horšiemu) naznačujú, že nádej sa tak rýchlo neobjaví. Úlohou takých krajín ako je Slovensko či Maďarsko nie je asistovať pri bojových plánoch Francúzska či Poľska, ale sadnúť si s európskymi partnermi za spoločný stôl s jediným cieľom: Musíme sa vážne porozprávať. Ako ďalej a či to takto má vôbec zmysel.