Fascinuje ma, ako táto do extrémov vybičovaná studená občianska vojna propagandisticky mení význam slov. „Otvorená kultúra“ v skutočnosti vyzýva na jej uzavretie pred vonkajším svetom. „Mier Ukrajine“ v skutočnosti protestuje proti mierovým rokovaniam a hecuje do vojny. Tí, ktorí vyzývajú na „ochranu demokracie“ a jej „reguláciu“, v skutočnosti volajú po cenzúre, zákaze kritických médií a umlčaní nepohodlných osôb.
Dalo by sa na tom zasmiať, veď pokusy o tvorivé uplatnenie nového propagandistického newspeaku tu boli vždy. Ale táto vysoko subštandardná atmosféra je už dávno nebezpečná a ohrozuje samotné základy spoločnosti. V prvom rade som rád, že sa včera nikomu nestalo a až na zopár vandalských výtržností (vyliatie červenej farby pred SND) sa protesty obišli bez násilia, lebo výzvy niektorých protagonistov boli všelijaké. Ale toto rozhodne nebola normálna demonštrácia a kultúrna spoločnosť by si na to nemala zvykať. Ja si vlastne ako historik pamätám na jedinú situáciu, ktorá by sa dala s touto porovnať: na výtržnosti ľudákov v bratislavských uliciach v tridsiatych rokoch minulého storočia protestujúcich proti vysielaniu „židovského“ filmu Golem v kinách. Médiá hlásali, že včera vraj protestovala „kultúrna verejnosť“. Tá hŕstka radikálov ani vzdialene nepripomínala kultúrnu verejnosť, kultúrna verejnosť chodí na koncerty, na divadelné predstavenia alebo na večery poézie, ale rozhodne nehuláka pred Slovenským národným divadlom „hanba divákom“. Je vskutku bizarné, keď herci stoja vonku a hanbia sa za divákov, ktorí sedia vnútri. Kam sme sa to dostali? Čo bude nabudúce? Hanba voličom?
Prejavy nespokojnosti a isté druhy rebelstva sú pre demokraciu osviežujúce, nie však v prípade, ak sa používa lož ako pracovná metóda. Už včera som dokázal, že tvrdenia, že svetová sopránová jednotka Anna Netrebko podporuje vojnu na Ukrajine, nie sú pravdivé, napriek tomu toto klamstvo šíril nielen ukrajinský veľvyslanec, ale aj rečníci na proteste a večer na TA3 bývalý generálny riaditeľ SND Matej Drlička. Bývalý poradca Jara Naďa a profesionálny propagandista Victor Breiner zasa prostredníctvom iniciatívy Mier Ukrajine šíril senzačnú konšpiráciu, že Erik Kaliňák neoficiálne navštívil ruskú ambasádu a potajomky sa z nej zakrádal zo služobného vchodu… Neskutočná kravina. Bol niekto z týchto konšpirátorov niekedy na konzulárnom oddelení Veľvyslanectva Ruskej federácie tak ako sa z neho „potajomky zakrádajú“ stovky ľudí, ktorí si tam vybavujú víza? Vedia, kade sa tam chodí? Čo myslíte? Cez plot alebo cez záhradu?
Victora Breinera som zažil ako notorického klamára už na ministerstve obrany, keď som tam za združenie Zjednotení za mier rokoval o pripomienkach k vojenskej zmluve s USA. To ma neprekvapuje. Prekvapuje ma, ako na túto kačicu bez overenia skočili slovenské médiá. A ešte jedna vec. Buď Victor Breiner spolu s aktivistami iniciatívy Mier Ukrajine striehnu celé dni a noci pred ruskou ambasádou (čo je veľmi nepravdepodobné) alebo spolupracujú so zahraničnými rozviedkami (čo by ma vôbec neprekvapilo), ktoré im fotografiu mladého Kaliňáka podsunuli. Dezinformačné kampane a spravodajské hry totiž nie sú v dnešnej dobe ničím výnimočným. S Erikom Kaliňákom som sa nerozišiel v najlepšom, ale upodozrievať ho z nejakej spolupráce s ruskými tajnými službami preto, lebo si bol pred cestou do Moskvy s premiérom štandardne vybaviť víza, je viac ako absurdné. Je to choré.
Chorá je však táto doba a celá spoločnosť. Mnohí ľudia robia chybu, keď k niektorým opozičným politikom, novinárom a občianskym aktivistom pristupujú so serióznosťou, akoby to boli vážení akademici. Pritom sú to obyčajní nevzdelaní hlupáci a niekedy aj vzdelaní idioti, lebo tak ako s vekom často neprichádza múdrosť, ale len staroba, tak aj vzdelaný človek nemusí byť múdry. Je bohužiaľ svetovým trendom, že ľudstvu vo všeobecnosti klesá IQ. Zosnulý český psychiater Cyril Höschl sa preslávil okrem iného aj jedným konštatovaním: „Tretina obyvateľov tejto krajiny je slabá duchom. Každý siedmy občan je dementný alebo debilný alebo je alkoholik. Približne polovica obyvateľov tejto krajiny má podpriemerný intelekt. Týmto ľuďom, a je to polovica národa, uniká mnohotvárnosť a mnohoznačnosť sveta, a čo z tohto sveta v ich očiach zostáva, sa dá rozdeliť na celkom jednoduché, väčšinou protichodné elementy. Niekedy sa tomu hovorí čiernobiele myslenie.“
Na Slovensku to nie je inak. A ešte jeden dôležitý postreh psychiatra. Len tretina obyvateľov má rozvinuté kritické myslenie charakteristické uvažovaním v súvislostiach. Ďalšia tretina síce uvažuje racionálne, ale nerozumie kontextu. No a posledná tretina je vyslovene debilná, ktorú viete osloviť len prvou signálnou sústavou. A takto sú rozdelení aj voliči a podľa toho vyzerá politická komunikácia na Slovensku. Je najvyšší čas s týmto stavom niečo robiť. V opačnom prípade si pozrite aspoň úvod filmu Idiokracia. Nie ako béčkovú hollywoodsku komédiu, ale ako dokument o našej temnej budúcnosti. Lebo nás už môže naozaj zachrániť len vyššia kultúra. Kultúra, ktorá spája, a nie politika, ktorá rozdeľuje.
