Referendum o vstupe Moldavska do EÚ ukázalo predovšetkým katastrofálne rozdelenie krajiny. Ešte ráno, po sčítaní 85 % hlasov, to vyzeralo, že integráciu do Európskej únie podporilo len 45 % voličov. Niektoré médiá už v tom čaze oznamovali predbežné výsledky: „Moldavci v referende o vstupe do EÚ hlasovali proti“ (Trend). Lenže v poslednej chvíli prišiel nečakaný zvrat. Po tom, čo začali prichádzať dáta z volebných miestností v zahraničí, sa hlasovanie obrátilo s rozdielom iba niekoľkých desatín percenta v prospech EÚ.
Nadšené ovácie z Bruselu, že Moldavsko si vybralo európsku cestu, sú preto viac než trápne. Toto zbytočne predčasné hlasovanie (pretože Moldavsko ako najhoršie pripravená krajina zo všetkých kandidátskych štátov sa v najbližších desaťročiach do EÚ nedostane) malo za cieľ demonštrovať, aká jednota panuje v orientácii na Západ. Dosiahlo však pravý opak. A keďže po tomto fiasku zostala príliš trpká pachuť, hneď sa aj našiel vinník: ruská propaganda. Takto to formuloval hovorca Európskej komisie pre zahraničnú politiku a môj bývalý kolega Peter Stano. Ale až takéto demagogické hľadanie vinníka je špinavou propagandou. Povedzme si preto v prvom rade to, čo vám o Moldavsku nepovedali.
Moldavsko je dnes silno autokratickou krajinou, ktorá má našliapnuté k diktatúre. Vládnuca strana radikálne prozápadnej prezidentky Maii Sanduovej je čoraz menej populárna, pretože jej politika viedla k masívnemu zbedačeniu obyvateľstva a 30-percentnej inflácii v už aj tak dosť chudobnej krajine. Sanduovej autokratická vláda zareagovala na masové protesty proti takejto politike už v roku 2022 vyhlásením výnimočného stavu, v roku 2023 nasledoval zákaz najvýznamnejšej opozičnej strany Šor a zatvorenie prakticky všetkých opozičných médií. V celoštátnych komunálnych voľbách, ktoré sa konali 5. novembra minulého roka, moldavská vláda zakázala kandidovať viac než 8 600 opozičným kandidátom, a to bez súdneho rozhodnutia. Tento stav kritizovala aj OBSE, ktorá konštatovala, že voľby boli za týchto okolností „v rozpore so záväzkami prijatými všetkými štátmi OBSE a ďalšími medzinárodnými štandardmi pre demokratické voľby“.
Nič z toho sa v našich médiách neobjavilo, namiesto toho nás kŕmili zvyčajnými táraninami o zasahovaní Moskvy do moldavských volieb. Nikto u nás neinformoval o represiách proti moldavskej opozícii a ak sa aj objavili náznaky o rigidnej cenzúre opozičných médií, tak sa prezentovali ako pochopiteľný krok proti zlej ruskej propagande. Minuloročné voľby v Moldavsku v skutočnosti žiadnymi voľbami neboli, pretože všetkým 8 605 kandidátom populárnej opozičnej strany dva dni pred hlasovaním zakázali kandidovať bez akéhokoľvek právneho základu. Nad všetkými týmito nedemokratickými praktikami priviera Brusel oči, aby podporil prozápadnú vládu. Skúste si predstaviť, čo by sa dialo, keby sa niečo podobné stalo v Rusku alebo Bielorusku…
Nemáme ešte všetky dáta potrebné na vyhodnotenie tohto referenda, ale doterajšie praktiky a príliš tesný až nepresvedčivý výsledok zvyšujú podozrenie z manipulácie. Čím viac si predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová nechala pľúca vykričať, že „Moldavsko je Európa a Európa je Moldavsko“, tým väčšie pochybnosti o férovosti a legitimite tohto referenda v podmienkach autokratického štátu máme. Navyše, čo je to za nezmysel hnať ľudí k urnám, keď je ukončenie prístupového procesu v nedohľadne? Nebolo to umelo urýchľované zo strachu, že v budúcnosti by mohol byť výsledok ešte horší? Nič tak neoslabuje jednotu Európy ako snaha niekoho do nej nasilu dokopať.
