V posledných dňoch som bol zahltený prípravami dnešného protestu proti zvyšovaniu zbrojenia, a tak som nemal čas zaoberať sa konfliktom v Iráne, ale postupne to budem naprávať… Od piatka mám déjà vu. Chápem, že mladí ľudia si nemôžu pamätať, čo sa stalo v roku 2003. Ale keď tí starší, so svojimi skúsenosťami a historickou pamäťou, opakujú chyby a lži z toho obdobia, niečo nie je v poriadku.
Pamätám si na 5. február 2003. Vtedy vystúpil minister zahraničných vecí USA Colin Powell pred Bezpečnostnou radou OSN a celému svetu ukazoval nejaké smiešne obrázky, o ktorých tvrdil, že sú to zariadenia na výrobu zbraní hromadného ničenia na kolieskach. O niekoľko dní na základe týchto falošných dôkazov a v rozpore s medzinárodným právom Spojené štáty zaútočili na Irak. Keď už bolo jasné, že invázia je čistá katastrofa, keď „koalícia ochotných“ spôsobila státisíce mŕtvych, rozvrat celého regiónu a vznik Islamského štátu, Colin Powell priznal, že sa zosmiešnil a že to bola najväčšia chyba jeho života.
Obvinenie voči Iránu, že má na dosah výrobu jadrovej zbrane, je ako cez kopirák blamáže z roku 2003. Aj v tomto prípade sme zažili mávanie primitívnym obrázkom, keď sa Benjamin Netanjahu pred Valným zhromaždením OSN 27. septembra 2012 pokúšal presvedčiť svetovú verejnosť, že to, čo drží v ruke je náčrt „iránskej jadrovej bomby“. Ako ukázala dokonca aj CNN v zostrihanom ironickom videu, od deväťdesiatych rokov tvrdí Netanjahu pravidelne približne raz za pol roka, že Teherán je už-už na pokraji výroby nukleárnej zbrane. Postavil si na tom svoju celoživotnú politickú kariéru. Aká je však skutočnosť?
Najvyšší predstaviteľ Iránu ajatolláh Chomeneí už v roku 2003 zakázal akékoľvek činnosti, ktoré by mohli viesť k výrobe nukleárnej bomby. V roku 2013 dokonca uvalil na jadrové zbrane fatwu a označil ich vlastníctvo za hriech. Aj keby ste neverili slovu najvyššej duchovnej a politickej autority v Iráne, samotné americké spravodajské služby popreli, že by zo strany Teheránu hrozilo nukleárne nebezpečenstvo. Šéfka tajných Tulsi Gabbard vo výpovedi pred výborom pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov už koncom marca povedala, že „spravodajská služba naďalej hodnotí, že Irán nevyrába jadrové zbrane a najvyšší vodca Chameneí neschválil program nukleárneho vyzbrojenia, ktorý v roku 2003 zastavil“. Donald Trump, ktorý si ju na tento post osobne vybral, však vyhlásil, že ho jej názor nezaujíma (sic!!!), že mu je jedno, čo povedala a naďalej spolu s Netanjahuom tvrdí, že Irán je blízko k zostrojeniu nukleárnej bomby. Odkiaľ na to má dôkazy? Z čoho čerpá informácie, keď pohŕda zisteniami spravodajských služieb?
A ďalej. Denník N priniesol zavádzajúcu informáciu (ten denník, na čele ktorého stojí Matúš Kostolný, ktorý v roku 2003 ako zahraničný spravodajca denníka Sme klamal o zbraniach hromadného ničenia v Iraku), že vraj Medzinárodná agentúra pre atómovú agentúru vydala minulý týždeň správu, že Irán „ďalej rozvíja jadrový program“. Je to lož! Šéf MAAE Rafael Grossi na tlačovej konferencii vo Viedni 9. júna síce pripustil, že Irán nedodržiava niektoré zmluvné záväzky technického charakteru, zároveň však jasne zdôraznil, že agentúra nenašla ŽIADNY DÔKAZ o snahe Iránu získať jadrové zbrane. Grossi výslovne uviedol, že „správy o tom, že Irán minimálne od roku 2003 nepracuje na jadrovej zbrani, sú presné“. Tieto informácie vám však naše médiá zatajili.
Teherán brutálny útok Izraela, ktorý je v príkrom rozpore s medzinárodným právom, ničím nevyprovokoval. Môžeme si o jeho teokratickom režime myslieť, čo chceme, ale v Iráne žijú normálni ľudia ako my, ktorí majú právo na život. Jedna z najväčších lží, ktoré šíri Netanjahuov režim, je tvrdenie, že Izrael útočí len na vojenské ciele. Už teraz sú tam stovky mŕtvych civilistov. Sú medzi nimi deti, ženy, mladí športovci, dokonca aj poetka. František Šebej, ktorý dodnes ospravedlňuje vojenskú agresiu USA v Iraku, sa ptedvčerom v Rádiu Expres úplne opustil ako dementný starec a šíril také nehorázne, tragikomické až detinské klamstvá, že by ho mali pustiť už len do relácie Aj múdry schybí. Nemá zmysel zaoberať sa týmto militantným bláznom, ktorý už pred dvadsiatimi rokmi navrhoval vyriešiť iránsky problém tak, že „dve atómovky by to spravili“ a ktorý by v právnom štáte už dávno sedel za trestný čin podnecovania k vojne. Ale jednu vec vypichnúť musím.
Šebej obhajoval zbombardovanie iránskej štátnej televízie, kde zahynulo veľa novinárov s tým, že je to podľa neho „legitímny cieľ“. Servilný moderátor Braňo Závodský mu horlivo pritakával a v jednej chvíli povedal: „Má to logiku.“ To naozaj, kolegovia novinári? Naozaj sme sa dostali až sem, že ideme obhajovať zabíjanie „zlých“ novinárov? Útoky na žurnalistov sú podľa medzinárodného práva neprípustné bez ohľadu na režim. Alebo by ste súhlasili s tým, aby nepriateľ zbombardoval Rádio Expres, lebo Braňo Závodský šíri bezduchú propagandu? Je tragické a hanebné, že ste sa ani raz nezastali svojich kolegov v Palestíne. Pritom v Gaze podľa štúdie Watsonovho inštitútu pre medzinárodné a verejné záležitosti Brownovej univerzity zahynulo viac novinárov ako v prvej a druhej svetovej vojne dohromady. Vari celý svet oslepol?
Vojna proti Iránu v skutočnosti nie je o jadrových zbraniach – ak by bola, Spojené štáty by dodržali dohodu z roku 2015, ktorá fungovala podľa plánu. Genocída v Gaze nie je o Hamase a rukojemníkoch – ak by bola, jednoducho by sa zamerali na teroristov alebo vyjednali dohodu o prepustení zadržiavaných izraelských občanov. Vojna proti Iránu je o regionálnej hegemónii a genocída v Gaze je o dlhodobej túžbe Izraela odstrániť všetkých Palestínčanov z palestínskeho územia. Nie je to o sebaobrane, je to o pôde a moci a vždy to tak bolo. Nechápem, ako sa v tejto právne a morálne jednoznačnej veci mohla Európska komisia postaviť na stranu izraelského agresora. Nenaleťme ďalším klamstvám, kým nespôsobíme ešte väčšiu katastrofu ako v roku 2003.
