To, čo urobila včera česká vláda, ktorá prerušila medzivládne konzultácie so Slovenskom, je také bezprecedentné ohrozenie vzájomných vzťahov, že následky sa budú naprávať veľmi ťažko. Pritom dôvody sú absurdné. Ešte nikdy v dejinách diplomacie sa nestalo, že by nejaký štát ukončil kontakty so svojím najbližším susedom iba preto, že jeho partner sa s niekým stretol. Áno, iba preto, pretože kto tvrdí na základe schôdzky Blanára s Lavrovom uprostred diplomatickej konferencie, ktorú hostil jeden z najvýznamnejších členov NATO, že Slovensko mení svoju zahraničnopolitickú orientáciu, tak je buď hlupák alebo klamár alebo oboje.
Šéf slovenskej diplomacie ničím nevybočil zo štandardných názorov západných predstaviteľov, neospravedlňoval ruskú inváziu, nezľahčoval ju, nezmenil na ňu názor, premiér Fico na Európskej rade poslušne hlasuje za protiruské sankcie, neblokuje balíky pomoci pre Ukrajinu, v rámci ktorých sme na popredných svetových priečkach, čo sa týka vynakladaných percent HDP, tak o čo ide? Chce nám vari Praha a Varšava diktovať, s kým sa môžeme stretávať? Prerušia títo „hrdinovia“ aj kontakty so Spojenými štátmi, keďže Antony Blinken sa stretol so Sergejom Lavrovom za posledný rok dvakrát? Lebo ak nie, je to urážlivý postoj, ktorým nám česká vláda dáva najavo, že ako suverénny štát nemáme právo na vlastnú zahraničnú politiku. Trestať nás za to je neslýchaná drzosť. Už som upozorňoval na to, že niečo také si nedovolil ani sovietsky vodca Brežnev k okupovanému Česko-Slovensku. Fialov kabinet sa správa ako protektorátna vláda, ktorá je hlboko vrastená do zadnice hegemóna a snaží sa mu všemožne poslúžiť iniciatívnou nadprácou. Akoby sa bratia Česi nič nenaučili a nič nepochopili, že toto podkladanie sa veľmociam na úkor historických väzieb dopadlo pre nich vždy zle alebo ešte horšie.
Obzvlášť ma zaujal svojou arogantnou spupnosťou český minister pre európske záležitosti Martin Dvořák. Ten na novinársku otázku, kto bude chrániť strategické ciele na Slovensku, keď Taliansko z nášho územia sťahuje svoj protivzdušný systém, cynicky odpovedal, že asi Rusko, nech sa Fico spýta Putina, keď je s ním teraz taký kamarát… Toto je extrémne cynická podpásovka, pretože Slovensko sa vinou Hegerovej vlády vzdalo vlastného systému protivzdušnej obrany výmenou za prísľub, že naše nebo budú chrániť spojenci. Toto nemožno ospravedlňovať tak hanebne ako Dvořák, že „asi je to reakcia na proruské postoje slovenskej vlády“. Takto dohoda neznela. Západní spojenci porušili svoje sľuby bezpečnostných záruk voči Slovenskej republike a namiesto toho, aby sa nás minister českej vlády zastal, sa nám otvorene vyškiera. A nielen to.
Vymýšľa si, že „servilnosťou voči Putinovmu režimu“ Slovensko „žobre o lacnejšie suroviny“, takže v jeho konaní vidí „primitívny ekonomický záujem“. A čo je v pozadí slizko servilného správania ministra Dvořáka voči západným veľmociam, keď sa len deň predtým rozplýval nad tým, že „rokovanie s prezidentom Macronom je pre každého politika veľká česť a ja som si to naozaj užil“ a nezabudol sa mu ponížene poďakovať „Merci beaucoup, Monsieur le Président“? Najmä ak hovorili hlavne o ekonomickej a vojenskej spolupráci? Tiež nejaký „primitívny ekonomický záujem“? Dvořák navyše zjavne zavádza, keď tvrdí, že Fico zachádza ešte ďalej ako Viktor Orbán. Je to lož. On sám ešte v decembri označil maďarského premiéra za „trójskeho koňa Putina, ktorý ničí európsku jednotu a chráni ruské záujmy“. Orbán totiž blokoval v EÚ začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou. Robert Fico tento návrh naopak podporil.
Absurdnú démonizáciu Slovenska najlepšie a najtriezvejšie okomentoval líder českej opozície Andrej Babiš: „Česko-slovenské vzťahy narušil Matovič, Fiala ich teraz zničil úplne. Toto je medzinárodná politika, nie detské ihrisko. Tam možno platí, že ak sa niekto nespráva pekne, prestanete sa s ním hrať. Vláda sa ale nemá správať ako malé dieťa. Ak s krokmi slovenskej vlády nesúhlasí, o to skôr s ňou má rokovať a presviedčať ju o zmene pozície. V prípade Slovenska, s ktorým nás vždy spájali mimoriadne silné a dobré vzťahy, to platí dvojnásobne. Hovorí sa tomu diplomacia.“ Spomeňme si v tejto situácii, že keď bolo Slovensko v oveľa horšej situácii za vlády Vladimíra Mečiara, vtedajší český premiér Václav Klaus nás bránil. Na českú pomoc sme sa totiž doteraz vždy mohli spoľahnúť, rovnako ako oni na tú našu. To bol základ našich pevných väzieb. A my sme ich nepretrhli.
Absurdnosť českej pozície vyniká o to viac, že samotný člen Fialovej vlády Martin Dvořák na novinársku otázku, ako sa mu spolupracuje s novou slovenskou vládou, bol nútený priznať, že „je to len doklad o tom, že na Slovensku majú demokraciu a nikdy dopredu neviete, ako dopadnú voľby a kto bude budúcim lídrom“. Prečo potom demokratickú vôľu občanov Slovenskej republiky nerešpektuje a správa sa neobyčajne drzo až povýšenecky, akoby sme boli nejaká kolónia, ktorá si musí vypýtať povolenie, s kým sa môže stretávať?
Správanie Fialovej päťkoalície, ktorú v Česku prezývajú „päťdemolícia“, pretože podobne ako tá Matovičova likviduje všetko, čo im príde pod ruku a čo u našich západných susedov fungovalo, je síce škandalózne, no oveľa horšie je správanie slovenskej opozície. Michal Šimečka a Ivan Korčok sa radi účelovo stavajú do pózy, že sú „vlastenci“. Títo duchovne vykorenení ľudia však ani nevedia, čo to slovo znamená. Pretože byť vlastencom neznamená, že sa pred voľbami odfotíte na salaši pri bryndzových haluškách alebo vystrúhate imidžovku pod Kriváňom v kroji. Byť vlastencom je odhodlanie chrániť svoju vlasť za každých okolností, pretože ju milujete, nepoškodzovať ju a usilovať sa o jej čo najlepší obraz, pretože ju nosíte v srdci. Keď zahraničie Slovensku zjavne krivdí, skutočný vlastenecký politik, hoci aj opozičný, by sa verejne ozval a vyhlásil: „Počujte, s tým, čo robí Ficova vláda, hlboko nesúhlasím, ale toto už preháňate, žiadna zahraničnopolitická orientácia sa nemení, nebláznite.“
Lenže tá slovenská opozícia ešte priloží do kotla. Ani jeden z opozičných lídrov sa nezastal Slovenska, neohradil sa voči nepodloženému ohováraniu a naopak, ešte českú vládu v jej zvrátenom postoji povzbudzovali. Šéf KDH sa pripojil k Fialovej kritike a posťažoval sa, že „cenu za Ficov deštrukčný prístup už platíme i v zahraničí“. Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka označil nepriateľské rozhodnutie českej vlády za „obrovskú hanbu“ pre nás a doplnil: „Vladimírovi Mečiarovi trvalo päť rokov, kým zo Slovenska spravil čiernu dieru na mape Európy, Robert Fico ho dokázal dobehnúť za päť mesiacov.“ Komu slúži toto obludné preháňanie? Vladimír Mečiar tvrdil, že keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ, protiústavne zbavil poslanca parlamentu mandátu, vylúčil opozíciu z riadenia NR SR, bol široko medzinárodne izolovaný, to chce naozaj toto všetko prirovnávať k Ficovi, hoci bol v čase nástupu mečiarizmu desaťročným sopliakom? Denník N zasa píše: „Na vlastné oči sledujeme prerod Roberta Fica na Kim Čong-una.“ Toto myslíte vážne? Tušíte vôbec, že v severokórejskom režime by ste zmizli skôr ako dopíšete takúto stupídnu vetu? Nájde sa tu nejaký triezvo uvažujúci opozičný politik, ktorý zastaví toto hysterické besnenie a pokúsi sa vysvetliť svojim priateľom, aby sa spamätali, a našli v sebe aký taký cit pre mieru? Lebo týmto si pílite konár pod sebou všetci, toto nespravodlivé ohováranie Slovenska nás všetkých nenávratne poškodí, a to len preto, že niektorí politici majú namiesto srdca bankomat a osud vlasti je im v skutočnosti ľahostajný, pretože vedia, že keď bude najhoršie, jedna ambasáda sa o nich postará, tak ako upratali Jara Naďa.
Mimoriadne pozorne si treba všimnúť reakciu marketingového prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Je zaujímavé, že o rozhodnutí českej vlády vedel niekoľko hodín pred jej zverejnením, ako to naznačil na tlačovej konferencii. Napriek tomu, že to vedel, neurobil nič, naopak, „plnú zodpovednosť za zhoršenie vzťahov s Českom“ hanebne prisúdil slovenskej vláde. Korčok otvorene klamal, keď povedal, že „Slovensko páli mosty k susedom a zbavuje sa spojencov“. Slovensko neurobilo nič, opakujem a zdôrazňujem VÔBEC NIČ, čím by vyvolalo takúto neadekvátnu reakciu, českí politici boli vždy u nás vítaní srdečne a s úctou a konkrétne Robertovi Ficovi osobitne záležalo na dobrých vzťahoch tak s predstaviteľmi Českej republiky, ako aj s bežnými Čechmi a Moravanmi. Naopak útoky členov českej vlády na adresu ich kolegov boli v poslednom čase osobné až nepriateľské. Pripomeňme, že premiér Fiala v uplynulom období hostil predsedu vlády SR Roberta Fica, hostil predsedu NR SR Petra Pellegriniho, hostil lídrov krajín V4 a za celý ten čas ani raz nezavolal svojmu slovenskému kolegovi, že s ním má nejaký problém. Takto sa nesprávajú spojenci, tobôž priatelia. Aj z týchto dôvodov považujem správanie Fialovho kabinetu za neakceptovateľný zásah do prezidentskej kampane na Slovensku. Nechcem ani domýšľať, či bola táto nehanebná nadpráca protektorátnej vlády jej vlastnou iniciatívou alebo je tento poburujúci nápad výsledkom návštevy Emmanuela Macrona v Prahe.
A teraz si položte sami sebe otázku, či chcete mať takéhoto prezidenta, ktorý si nevie zastať svoju vlasť, ohovára ju a zámerne ju poškodzuje. Ivan Korčok nám ukazuje, ako by sa správal ako hlava štátu. Bol by skutočnou „protiváhou“ záujmom Slovenska. Bol by ešte horší ako Zuzana Čaputová. Na včerajšej tlačovej konferencii dokonca nepriamo nabádal Čechov, aby stiahli vojenskú pomoc zo Slovenska. „Česká republika je veliacou krajinou NATO, ktorá chráni naše územie, prečo sa má na tom podieľať a dokonca to financovať, keď to nie je zlučiteľné s postojom slovenskej vlády?“ položil si akože rečnícku otázku. Je neskutočné, že takúto demagógiu dokáže z úst vypustiť človek, ktorý sa ako člen Hegerovej vlády spolu s Jarom Naďom najaktívnejšie podieľal na tom, aby sme odovzdali Ukrajine prakticky celú našu výzbroj. Naozaj vám treba vysvetľovať, PREČO? Nuž preto, lebo ako minister zahraničných vecí ste vážne ohrozili obranyschopnosť Slovenskej republiky, a to takmer na úrovni vlastizrady.
Je to bezočivosť. Práve Ivan Korčok, ktorý sa ako šéf slovenskej diplomacie stretol so Sergejom Lavrovom dvakrát, ide niečo vyčítať Jurajovi Blanárovi! A to pozor, nie pred vojnou, ako sa falošne vyhovárajú progresívci. Veď práve oni trvajú na tom, že vojna sa začala v roku 2014 a Korčok s ním rokoval po anexii Krymu a dokonca aj po zatknutí Alexeja Navaľného. Čo on tu bude moralizovať? A namiesto toho, aby vášne krotil a bránil Slovensko, vyjadruje pochopenie pre tento neadekvátny nepriateľský čin. Vraj sa oberáme o spojencov! My?? My sme niekedy voči Česku urobili nejaké nepriateľské gesto? Vraj je V4 paralyzovaná. Vďaka komu?? Bol to práve on, kto sa vyhýbal spolupráci Vyšehradskej štvorky a namiesto nej uprednostňoval Slavkovský formát a teraz sa hrá na záchrancu V4?? Vraj prídeme aj o „veľkého priateľa Slovenskej republiky Poľsko“. Ale prosím vás. Poľsko nikdy nebolo naším „veľkým priateľom“, možno v časoch Adama Mickiewicza, ale rozhodne nie posledných sto rokov. Pre Donalda Tuska je toto všetko iba zámienka, aby mohol zmeniť geopolitický vektor smerom k Pobaltiu (ako sa vyjadril v Litve a ako po tom Poliaci vždy túžili) a aby blúznil o obnovení Weimarského trojuholníka a nadvláde Poľska nad strednou Európou.
Ivan Korčok včera na poludnie záhadne naznačoval, vraj „viem zo svojich kontaktov, že príde odozva z Česka a Poľska, že príde ochladenie vzťahov na politickej úrovni“ a dodal: „V Česku a Poľsku si kladú otázku, či má význam, aby sa angažovali vo V4“. Ak je to tak, pán Korčok, prečo ste nevyužili tie svoje „kontakty“ na zlepšenie obrazu Slovenska? Vy chcete byť prezidentom Slovenskej republiky? Vy, ktorý sa správate ako hovorca cudzích záujmov a rešeršujete zahraničné postoje bez toho, aby ste sa ich pokúsili ovplyvniť? Načo by nám bola taká hlava štátu? Kto tu „hazarduje so zahraničnopolitickým postavením Slovenska“, ak k nemu pristupujete podľa hesla „čím horšie, tým lepšie“? V každom vyspelom štáte sa pri ohrození jeho zahraničných záujmov a nespravodlivom osočovaní jeho dobrého mena dokážu všetky politické sily zomknúť a hovoriť jednotným hlasom. Na Slovensku opozícia zrádza svoju vlasť, pridáva sa k jej špineniu a ešte sa malomeštiacky pohoršuje, aká je to hanba. Ak je to hanba, tak nás všetkých a vy ste v tom bahne namočení až po uši.
