Keď hercom vyčítajú, prečo tak strašne politikárčia, obyčajne sa tak trochu trápne vyhovárajú, že je to vraj preto, lebo prví cítia ohrozenie slobody. V tom prípade je naozaj zvláštne, prečo to boli opäť herci, ktorí kolaborovali s každým totalitárnym režimom, dokonca ho pomáhali inštalovať. Marián Labuda sa to z revolučnej tribúny v roku 1989 pokúšal ospravedlniť známym výrokom, že „tieto tváre boli dvadsať rokov zneužívané“. Oni sa však v „slobodných podmienkach“ nechali zneužívať ešte viac: na klamlivú reklamu o švajčiarskych dôchodkoch, na politickú propagandu a podobne. V skutočnosti herci nikdy necítili ohrozenie slobody, ale ľahký zárobok, preto v každom režime zneužívali svoju popularitu a vedome s nami manipulovali v prospech nejakej ideológie. A je úplne jedno, či pri tom prisahali vernosť nacistickej Ríši so vztýčenou pravačkou (ako Karel Höger v roku 1942) alebo komunistickej strane (ako Jiřina Švorcová pri propagácii Anticharty v roku 1977) alebo slušnému (v skutočnosti Progresívnemu) Slovensku ako Richard Stanke a spol.
Herci s modulovanými hlasmi a školenými výrazmi tváre vás môžu ľahko oklamať. Vedia predstierať súcit, dojatie i odvahu. Práve vďaka nim odvaha tak strašne zlacnela. Skutočná odvaha totiž nevyhnutne predstavuje riziko – straty života, slobody či zamestnania. Títo komedianti však urobili z odvahy pózu, cirkusové číslo, pri ktorom neriskujú absolútne nič a očakávajú za svoje vystúpenie potlesk alebo odmenu. Zdena Studenková dúfa, že sa udrží ešte aspoň dve série v Dunaji a drzý študentský exhibicionista sa teší na ponuku nejakej opozičnej strany.
Je to nepríjemné, ale niekto to už musí povedať. Väčšinu týchto pozérov nemotivujú ideály, ale materiálne výhody. Aj za sporom o Fond na podporu umenia nie je nič iné ako peniaze. Tí, ktorí na štát najviac nadávali, boli na neho v skutočnosti najviac prisatí. A očakávajú, že štát (teda my všetci) im bude naďalej poskytovať desiatky miliónov eur a nebude mať nad týmito peniazmi žiadnu kontrolu. Tí, ktorí z toho doteraz profitovali, si pochvaľujú, ako je to dobre vymyslené. No sú tu aj tí, ktorí majú minimálne rovnako dobré projekty a nikdy nevideli z FPU ani cent. Ťažko medzi nimi súdiť, lebo existujúce pravidlá sú veľmi nejednoznačné a stanoviská rôznych kontrolných inštitúcií protichodné. Laik sa v tom sotva vyzná, ale mal by vedieť, že je to nepekný boj o peniaze a zabezpečiť objektívny prístup je asi také náročné ako dosiahnuť objektívnosť verejnoprávnej televízie. Netvrdím, že to ministerka Šimkovičová robí dobre, vôbec nie, ale rozhodla sa vyvetrať, a to zákonite vyvoláva odpor.
Takto sa treba pozerať na všetky tie dramatické až apokalyptické výzvy, že nastáva doba temna, koniec kultúry a likvidácia slobody. Na to mali myslieť, keď im predchádzajúca neviditeľná ministerka ich obľúbenej vlády nezabezpečila z Fondu obnovy ani euro a oni po celý čas mlčali. Kultúra trpí preto, lebo doteraz každá vláda na ňu kašľala, umelci sú až fanaticky jednostranne politicky orientovaní, 90 percent z nich robilo otvorenú predvolebnú kampaň Progresívnemu Slovensku, dnes obťažujú konzumentov umenia politickými výzvami a komicky pri tom tvrdia, že sú tu pre všetkých. Kto okrem progresívnych malomeštiakov im za tejto situácie uverí?
Tá ideologická posadnutosť až zaslepenosť sa krásne ukázala pri hystérii okolo pripravovaného koncertu najslávnejšej opernej speváčky súčasnosti, jednej z najväčších sopranistiek všetkých čias Anny Netrebko, ktorú časopis Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších osobností sveta (skutočných – nie takých ako Zuzana Čaputová). Hostiť v Bratislave jeden z najkrajších hlasov planéty by mala byť pre organizátorov česť a pre milovníkov opery jeden z vrcholných zážitkov, ale sme na Slovensku, takže kádrujeme. Naši udatní kritici na čele s Michalom Hvoreckým, ktorému koluje nenávisť snáď v krvnom obehu, jej falošne vyčítajú, že podporuje „zločinnú Putinovu politiku“. Je to lož. Netrebko vojnu jasne odsúdila týmito slovami: „Predovšetkým odmietam túto vojnu. Som Ruska a milujem svoju rodnú krajinu, ale na Ukrajine mám veľa priateľov a bolesť a utrpenie obyvateľstva mi láme srdce. Žiadam ukončenie tejto vojny a chcem, aby ľudia žili v mieri. V to dúfam a v to sa modlím.“ Aktivistom to však nestačilo a žiadali ešte tvrdšie vyjadrenia. Čo čakali? Že začne svoju vlasť šovinisticky opľúvať? Okrem toho Netrebko je už dávno rakúskou štátnou občiankou. To im nestačilo, a tak na ňu vytiahli, že darovala milión rubľov na opravu zbombardovanej opery v Donecku. Takže pomáhať opraviť kultúrnu svätyňu už nie je dobročinnosť, ale kolaborantstvo? Zúfalci strácali pôdu pod nohami, a tak vyrukovali s tromfom, že v roku 2012 podporila Vladimíra Putina. V tom čase však Rusi proti nikomu nebojovali, vojny vtedy viedli Spojené štáty – to mala zaprieť, že je Ruska, aby boli spokojní? Po týchto trpkých skúsenostiach Netrebko vyhlásila, že sa už odmieta vyjadrovať k politike, a to šovinistom stačilo, aby v roku 2023 zrušili jej koncerty v niektorých západných mestách.
Som rád, že nové vedenie Slovenského národného divadla touto cestou nešlo a tlak aktivistov ustálo. Tí sa však len tak ľahko nevzdali a začali namietať, že koncert je príliš drahý. Tento „ekonomický“ argument už síce dávno padol, lebo o koncert je taký obrovský záujem, že všetky náklady zaplatili sponzori, takže pre SND to bude ziskový projekt. Ja sa však pýtam, kto sa to ozýva. Herci Činohry SND?? Nezdá sa vám zvláštne, že proti plánovanému koncertu opernej divy neprotestujú naši operní speváci, ale herci? Veď ak sú v SND notoricky nespokojní, nech si vezme celú činohru pod svoje krídla do DPOH progresívny primátor Vallo, budú tam mať riaditeľa Maťa Drličku a budú už snáď konečne uspokojení. Ale keď si organizáciu protestov berie na starosti afektovaný fanatik Michal Hvorecký, ktorý sa dokonca chystá obliať Annu Netrebko červenou farbou, musím sa pristaviť pri tom, kto to hovorí. Neúspešný spisovateľ, do ktorého propagácie v zahraničí vrážal štát dlhé roky veľké peniaze, a to celkom bezvýsledne, lebo ho nikto nečíta? To sú tie efektívne vynaložené financie? Alebo tá obrovská suma (väčšia ako sú náklady na koncert Anny Netrebko), ktorú dostala na svoje epileptické tanečné experimenty partnerka predsedu Progresívneho Slovenska, záhadná držiteľka ceny Dosky, ktorú doteraz nijakí významní tanečníci nepoznali?
Nepamätám sa, že by ktokoľvek z týchto hercov bojkotoval niečo americké počas barbarskej invázie USA do Iraku. Ani ja som neprestal počúvať Ninu Simone a čítať Walta Whitmana. Bolo by to hlúpe, lebo práve kultúra má spájať, nie rozdeľovať. Konečne máme možnosť vidieť na Slovensku kus ozajstného svetového umenia, ale my sa zachováme ako typickí malomeštiaci, ktorí si závidia a malicherne sa pohádajú, kto má mať z toho osoh. A túto hysterickú reakciu rozpútali tí, ktorí si ústami Magdy Vášáryovej trápne namýšľajú, že sú vzdelanejší, kultúrnejší a slušnejší… Nie, priatelia, nedajte sa pomýliť. Nejde o nijaké vznešené hodnoty, ale o nízke materiálne záujmy, strach o stratu doterajších výhod. A takýto zápas si nezaslúži vašu podporu.
