Táto fotografia ma na začiatku týždňa rozosmiala. Je na nej nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý sa pokúša zastaviť ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú, ktorá nahnevane opustila vládnu budovu po tom, ako kancelár zablokoval nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
Baerbocková ako predstaviteľka Zelených je najsilnejšou a najmilitantnejšou zástankyňou zvyšovania zbrojenia v nemeckej vláde. Už som sa tu zamýšľal nad tými paradoxami, ako je možné, že práve Zelení – nielen nemeckí, ale celé ekologické hnutie v Európe – ktorí vznikli v sedemdesiatych rokoch viac ako ktokoľvek iný na tom najsilnejšom pilieri pacifizmu, s filozofiou mieru, odzbrojenia a nenásilia, dnes zdegenerovali na tie najmilitantnejšie politické subjekty (vrátane tých našich zakuklených v Progresívnom Slovensku). Ako je možné, že im vadia jadrové elektrárne, ale nevadia im jadrové zbrane. Namiesto odpovedí, ktoré by nám mali dať oni sami, si vysvetlime podstatu veci.
Ak si pokrytci typu Hojsik, Wiezik, Rizman a podobní kladú otázku, kam sa podeli peniaze na zelenú transformáciu, tak ich treba nasmerovať na sektor, ktorý tak vášnivo podporujú: vojenské výdavky. Celosvetové náklady na zbrojenie dosiahli rekordnú výšku 2,24 bilióna dolárov, pričom viac ako polovicu týchto výdavkov minú členské štáty NATO, a to sa predpokladá, že v nasledujúcich rokoch sa ich rozpočty prudko zvýšia. Už teraz vydáva NATO na zbrojenie 16-krát viac ako Rusko a 13-krát viac ako Čína. Preto neverte, že zvyšovanie výdavkov na obranu kvôli potenciálnym hrozbám je nevyhnutnosť. Ide len o biznis. Ako som už viackrát upozornil, na zvyšovanie vojenských výdavkov na 2, 3 alebo 4 percentá neexistuje žiadna metodológia. 2 percentá HDP na obranu nič nevypovedá o sile našich armád, o čom svedčí okrem iného aj to, že Rusku sa darí držať s nami krok (ba v niektorých zbraňových systémoch nás aj prevyšuje) s mnohonásobne menším rozpočtom. V porovnaní s tým predstavuje sľúbený a nesplnený záväzok najbohatších krajín sveta poskytnúť dodatočné finančné prostriedky na ochranu klímy vo výške 100 miliárd dolárov ročne menej než 8 percent sumy, ktorú NATO vydáva na vojenské účely.
Peniaze však nie sú jediný problém. V celosvetovom meradle sú ozbrojené sily najväčším producentom skleníkových plynov. Správa organizácií Scientists for Global Responsibility (SGR) a The Conflict and Environmental Observatory (CEOBS) odhaduje, že v roku 2022 boli svetové ozbrojené sily zodpovedné za približne 5,5 percenta celkových globálnych emisií skleníkových plynov. Na ilustráciu: keby bola svetová armáda štátom, bola by na štvrtom mieste a jej emisie by prevyšovali emisie Ruska. Keby všetky členské štáty NATO dosiahli vojenské výdavky vo výške požadovaných 2 percent HDP, emisie by do roku 2028 narástli o 51 percent.
Z toho jednoznačne vyplýva, že ak chceme zachrániť planétu, musíme čo najskôr zastaviť zvyšovanie zbrojenia a potrebujeme čo najrýchlejšie vybudovať nové medzinárodné bezpečnostné štruktúry založené na sile diplomacie a medzinárodného práva. Teda to, v čom NATO fatálne zlyhalo. Pošepnite to svojim progresívnym „zeleným“ priateľom, keď budú najbližšie zasa horliť za zvyšovanie zbrojenia alebo za nahradenie ruského plynu ekologicky devastujúcim americkým LNG plynom.
