Blinken v Turecku požiadal čím skorší vstup Fínska a Švédska do NATO.

Koľkokrát ste počuli ten ňuňu príbeh o tom, ako do NATO každá krajina vstupuje dobrovoľne, ale predovšetkým, ako má v NATO každá krajina právo veta, pokiaľ ide aj o prijímanie nových členov. Jeeeej nie je to krásne? Každá členská krajina má právo veta…nikto na nikoho nevyvíja žiaden nátlak, toto právo všetci plne rešpektujú a tak podobne., Nádhera! Krása nevídaná. Nuž…ak sa tu predsa len nájde ešte niekto tak extrémne naivný, že tejto rozprávke verí, tak by bolo fajn, aby sa pozrel na príklad Turecka, ktoré dlhodobo odmieta členstvo Švédska v NATO. Turci uplatnili to bájne právo veta a tým pádom by diskusia o ďalšom prijímaní Švédska do NATO mala skončiť. A čoho sme svedkami? Neúnavného nátlaku na Turecko, aby urobilo to čo MUSÍ. Súhlasilo s členstvom Švédska a Fínska. Najskôr mu to prišiel „taktne naznačiť„ hlavný guru NATO Stoltenberg a teraz sa nátlak na Turecko zvyšuje zapojením amerického ministra zahraničných vecí Blinkena, ktorý najnovšie vyhlasuje, že: „Rozširovanie NATO nie je dvojstranná záležitosť s Tureckom.“ Fíííííha!!! To už hej, presne takto vyzerá v praxi právo veta. Zrazu už nie je veto Turecka v pohode? Zrazu to už vadí, keď veci nejdú tak ako si praje veľký biely otec vo Washingtone a treba okamžite vyvinúť nátlak a zakročiť? No…povedzme si úprimne, ak je takémuto vytrvalému tlaku vystavená druhá najväčšia armáda v NATO – Turecko, ako asi tak môže vzdorovať miništátik typu Slovensko. Toľko pár poznámok k rozprávke o NATO.