Arméni sa novej vojny s Azerbajdžanom dlho obávali, prichádza pre nich v mimoriadne nevhodnom čase. Ich jediným spojencom je Rusko, ktoré si nemôže dovoliť konflikt s Tureckom a Azerbajdžanom. Arménsky premiér Nikol Pašinjan, všeobecne považovaný za slabého predsedu vlády, zostáva pasívny a Arménsko sa do vojny nezapojilo. Hlásené je masívne ostreľovanie hlavného mesta Náhorného Karabachu aj pozemná operácia. Arménsko hlási prvé dve obete, jedno z nich dieťa.