Najprv to vyzeralo tak, že k rozmachlenej kriedovej príhode v Poprade sa človek vôbec nebude vyjadrovať, ako aj k iným početným udalostiam na spoločenskom javisku.
Ale nie je to tak. Je to príliš „v odbore“. Týka sa to vzdelávania, sily slova, slobody prejavu, všeobecnej slušnosti, vedomej rozpravy, krajných prejavov, skrátka, týka sa to početných duchovných hodnôt.
Predovšetkým – písanie po chodníku, po stenách a podobne – aj v otázke spoločenských vecí – bolo oddávna bežné. Niektorí písali filozofické heslá, iní politické a našli sa aj takí, ktorí sa snažili dať do popredia názvy pohlavných ústrojov v neúctivých súvislostiach. Ale – nespomíname si, že by toto niekedy šírili médiá. Hlavne nie tie, ktoré samé seba považujú za meinstrím, aj keď ním v skutočnosti už asi nie sú.
Študent pred školou napíše vulgárne nápisy o čelnom štátnom predstaviteľovi, čo sa mohlo stať za naozaj všetkých vlád tisíc krát. Ale:
1. práve sa tam ocitne poslankyňa NRSR, ktorá cestovala autom hodinu a pol zo svojho bydliska
2. je to poslankyňa strany, ktorá takéto nápisy víta
3. tá nahrá videá študentského kresliča vulgárnych nápisov a zavesí ich na sociálne siete
4. Médiá, ktoré sympatizujú s poslankyňou, ktorá zjavne sympatizuje s nápismi, to zverejnia
5. Tieto jednostranne orientované médiá z toho urobia poprask
6. Spustia sa podporné podujatia, aby sa to označilo za kriedovú revolúciu
7. Je to tesne pred 17. novembrom
Aká je pravdepodobnosť, že to celé je náhoda?
Zjavne mizivá.
Tieto údaje vcelku dal človek pre istotu umelej inteligencii (upresníme, že západnej) a výsledok?
„Pravdepodobnosť (náhody) ≈ 0,00015% (približne 1,5 na milión)
Čisto náhodná zhoda týchto faktorov je prakticky nemožná. Najpravdepodobnejšie ide o malú lokálnu koordináciu alebo vedomé využitie situácie“ Koniec citátu UI.
Poďme ale k samotnej podstate veci – čo o čo vlastne išlo?
Tí, ktorí sa tešia „kriedovej príhode“ často tvrdia, že šlo o slobodu názoru, o spoločenskú rozpravu, o želanú „študentskú angažovanosť“ a podobne. Tvária sa, akoby sa stalo niečo dobré. Povedzme si ale na rovinu, čo je vo veci.
Dospelý, teda 19-ročný študent, ktorý ešte nezmaturoval, si užíva svojich 5 minút slávy po tom, ako napísal na chodník pornografický opĺzly výmysel a dosadil doň čelných štátnych predstaviteľov. Skúsený publicista z média, ktoré nie je jednostranné, to nazval „prasačinou“. V tejto jednej drobnosti by sme s ním nemuseli súhlasiť, pretože ide o urážku živočíšneho druhu svíň. Svine také veci, ktoré vyfabuloval „náš“ študent, nerobia. To ale nebránilo určitým, povedzme si rovno, že politicky jednostranným médiám, urobiť z neho hrdinu. Možno ho raz zamestnajú ako „nosiča vody“.
Niektorí sa z toho krajne neslušného alebo jednoducho sprostého nápisu snažia nejakými ušľachtilejšími prejavmi urobiť niečo, čo by akože malo smerovať k dobru. Ale z planého semena nevzídu dobré plody.
Samozrejme, že môže mať názor a môže ho aj verejne dávať najavo. Ale keby sme toto dávali ako príklad rozvoja diskusnej kultúry, slobody slova a odvahy, tak to by sme klesli poriadne hlboko. Takéto „pornografické“ obrazy vtlačené do akože politickej diskusie by sme priradili skôr do oblasti väzenských záchodov, alebo opileckých kútov s mizivou kultúrou slova. Ide skôr o príznak úpadku spoločenskej rozpravy,
Povedzme si ale rovno, že na stredných školách sa nájde čokoľvek, vrátane extrémov všetkých možných prúdov. Tu ale nejde o to, čo sa stalo na nejakej strednej škole. Ide o to, čo si vybrali médiá.
Je to tak ľahko čitateľné, že to už ani jednoduchšie byť nemôže. Médiá určitého jednostranného pohľadu na spoločenské prúdy si vybrali to, čo uškodí zvolenému predstaviteľovi, a to bez ohľadu na stupeň kultúry, v tomto prípade skôr nekultúry, ktorý má tomuto účelu poslúžiť. Teda – nemuselo to byť presne tak naplánované, ako to vyzerá, ale vybrali si to, dali tomu mediálne krídla a spustili to spolu s politickým prúdom, ktorý tieto médiá predstavujú. Mohli by sme povedať, že ide o slobodomyseľne sa tváriace médiá.
Veď si len skúsme predstaviť, že by namiesto súčasného slovenského politika a nejakého zahraničného nejaký iný študent vyobrazil minulého čelného predstaviteľa či predstaviteľku a ich prezidentský či inak vplyvný náprotivok z opačnej strany Zeme. Tiež by to takto horlivo propagovali?
Kdeže sú tie časy, keď hrubosť a krajnosť bola výsadou niektorých, v podstate opačných prúdov. Oproti „zemským“ prúdom si „vzdušné“ udržali nejakú kultúru, do konca o kultúre aj písali, samozrejme, o takej, ktorá sa im hodila. Zemské prúdy, hlavne mediálne, kultúru akoby vypustili. To je ale druhá vec. Naši „veterníci“ sa tvárili ako inteligentní svetoobčania, ktorí sú „nad vecou“ a z vrchu sa dívajú na tých ktorí sú akože „pri zemi“. To nie len tu, to aj na Západe. A dnes? Dnes poniektorí „svetoobčania“ dávajú priechod nenávisti, hrubým urážkam a výmyslom, dokonca aj vedia schváliť atentáty, ktoré ich nenávistní bratia občas uskutočnia. Nie sú o nič lepší, ako niektorí nacionalisti, stáva sa dokonca, že skĺznu až k ďalším stupňom, ktoré tí opační ešte neovládajú. Možnože sa to od nich naučia.
Že tu vôbec nejde o politickú rozpravu v dobrom slova zmysle, je zjavné – takto sa rozpravy nevedú. A už vôbec by sa takto nemali viesť v spojitosti so školami.
Na Slovensku zatiaľ nemáme uspokojivý stupeň spoločenských rozpráv. Médiá sa zameriavajú hlavne na diskusie s politickým obsahom, tam je to niekedy lepšie, často horšie. Rozpravy na niektoré celospoločenské témy celkom chýbajú. O niektorých veciach je vôbec rizikové viesť rozpravy. Aj preto, že aj mnohé takzvané strednoprúdové, v skutočnosti aj krajné (extremistké) médiá triedia ľudí na priateľských a nepriateľských. Nie len občianske, ale aj profesionálne médiá. Bolo to už za vojny v Donbase. Počas korony sa to vyostrilo. Počas tejto vojny, ktorá by ani nenastala, keby bola rozvinutá kultúra rozpráv, sa to určite nevylepšilo.
Schopnosť viesť rozpravy sa v poslednej dobe nezlepšila, skôr klesá. A veterné médiá si skočili na koňa s jedným okom. Nevadí, veď aj oni sú jednookí. Tiež nadávajú len na jednu stranu. Rozdiel oproti občianskym médiám, z ktorých tiež niektoré majú len jedno oko, je v stavovskej profesionalite. Škoda, že nie aj v plne skutočnej. Teda – aj vrátane nejakej tej vyváženosti.
No a v tejto chvíli sa možno niektorí „jednookí“ najskôr budú hrať na demokratov a akože napodobňovať protikomunistický prevrat. Hej, boli sme tam, v uliciach, aby sme mohli viesť rozpravy, na obe strany. Aby sme sa mohli v pokoji rozprávať, v čom s kým spolupracovať, ako sa zabezpečiť v celonárodnej spoločnosti, ale aj a v širšom priestore. Plnšie to môžu chápať pokolenia, ktoré to prežili. Vtedy to nebolo ani za nejaký vojenský pakt, ani za nové, síce iné, ale za len jednostranné zameranie štátu, ale bolo to za slobodné voľby, slobodný život a slobodné médiá.
A tiež nebola reč o tom, že budú v školách zas rozširované nejaké politické ideológie. Také, či onaké.
Chceli sme slobodu, celospoločenské rozpravy, spoločnosť, ktorá bude lepšia. Vzdelávania, nie jedno, ale viacero podôb vzdelávacích spôsobov, ktoré budú lepšie. A mnohí chceli médiá, ktoré budú slobodné, nie len stranícke, a tiež nie len korporátne. No a to všetko sa nestalo. Veď sú to veci, ktoré sa nebudujú prevratmi, ale budujú zušľachťovaním spoločenského spolužitia.
Kľúčami nestačí štrngať. Treba nimi aj otvárať.
