V čase, keď sa najväčšie ohnisko medzinárodného napätia nachádza len kúsok od našich východných hraníc a je ohrozený svetový mier, sa slovenská diplomacia správa neobyčajne pasívne. Namieste je otázka, či vôbec máme vlastnú zahraničnú politiku. Pritakávať jednému mocenskému centru a povzbudzovať jednu bojujúcu stranu nie je ani odrazom našich možností, ani záujmom Slovenskej republiky. Riešenie pritom existuje.

Vedúci ukrajinskej delegácie v Kontaktnej skupine pre urovnanie konfliktu na Donbase, bývalý prezident Leonid Kravčuk, odmietol ako miesto mierových rokovaní Minsk s tým, že Ukrajina nepovažuje Bielorusko za nezávislý a nezainteresovaný štát. Ako alternatívu navrhol Poľsko „alebo inú demokratickú a neutrálnu krajinu“. S Poľskom však bude mať pre jeho výrazne proamerický charakter a dlhodobo zlé bilaterálne vzťahy celkom určite problém Rusko. V tejto patovej situácii by sa žiadalo od slovenskej diplomacie prejaviť viac aktivity a ponúknuť Bratislavu ako miesto mierových rokovaní Kontaktnej skupiny, ktorú tvoria zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE.

Na potenciál Slovenskej republiky stať sa „poslom dobrej vôle“, ktorý ponúka svoje služby na sprostredkovanie mierových dohôd, upozorňujem už dlhodobo. Slovensko má komparatívnu výhodu v tom, že má nadštandardne dobré vzťahy s oboma stranami rôznych konfliktov vo svete, či už je to Izrael – Palestína, Balkán alebo aktuálne napätie vo východnej Ukrajine. Je našou historickou povinnosťou využiť všetok náš potenciál a vložiť ho do služieb mieru a urovnania konfliktu dvoch bratských slovanských národov.

Slovenská diplomacia tento svoj potenciál ani zďaleka nevyužíva. Vybíja sa v emočných a demagogicky ladených kampaniach, ktoré skôr prilievajú olej do ohňa. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus vychrlil vo včerajšom vysielaní TA3 nie po prvý raz také škandalózne množstvo zavádzajúcich informácií, neprávd a osočovaní jedného štátu, až to hraničí so šovinizmom. Jeho výmysly nemožno pripísať ani omylu, ani inému názoru, ale vedomej lži. Je to správanie nehodné diplomata, ktorý má vzťahy s inými štátmi zlepšovať, nie zhoršovať. Preto ho aj touto cestou vyzývam na verejnú diskusiu o Ukrajine, ak sa nebojí konfrontovať svoje bludy s faktami. Obaja sme akademici, obaja sme docenti, preto očakávam od neho úctu k faktom a odvahu k polemike. „Zbrane“ pre tento gentlemanský súboj (médium a moderátora) si môže vybrať sám.

Rovnakú zdržanlivosť vo vyjadreniach očakávam aj od ostatných predstaviteľov slovenskej diplomacie. Je vysoko neštandardné, ak veľvyslanec Róbert Ondrejcsák, ktorý zastupuje Slovenskú republiku vo Veľkej Británii, zverejňuje svoje „súkromné názory“ v denníku N a kreslí demagogické mapky s pohybmi ruských vojsk na vlastnom území. Odporúčam mu, aby ich doplnil o pohyby vojsk NATO v blízkosti ruských hraníc, až potom bude informácia o tom, kto koho provokuje, úplná a relevantná.

Dnešné slová ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, že slovenská diplomacia využíva všetky prostriedky na upokojenie situácie, vyznievajú v svetle jeho konkrétnych krokov veľmi nepresvedčivo. Rezort diplomacie má obrovské rezervy v napĺňaní svojho potenciálu, z jeho pôdy nevzišli žiadne relevantné iniciatívy a samotný minister pôsobí skôr ako miestodržiteľ impéria, ktorý tlmočí domácemu obyvateľstvu pokyny Washingtonu a Bruselu, než suverénny predstaviteľ slovenskej zahraničnej politiky. Naša zahraničná politika je dlhodobo málo tvorivá, nevznikajú tu žiadne podnetné koncepcie, predstavuje len byrokratický servis rozhodnutí, ktoré sa prijímajú mimo Slovenskej republiky. A to je strašne málo. Preto vyzývam predstaviteľov slovenskej diplomacie: Prestaňte vyhrocovať napätie a pracujte v prospech mieru! Vyviňte maximálne úsilie o to, aby Slovensko prispelo k odvráteniu vojny na východe od našich hraníc. Ponúknite Bratislavu ako sprostredkovateľa mieru. Odborný potenciál a technické zázemie na to máme. Chýba už len politická vôľa a odvaha.

Zdroj: https://www.facebook.com/ChmelarEduard/photos/a.328767897155109/4156338484398012/