V poslednom bode prehľadu si ukážeme, akú silu majú médiá. Dokonca aj v prípadoch, keď uverejnia dezinformácie či výmysly.

Prestížny denník The Washington Post začiatkom roka informoval o nehoráznom nátlaku prezidenta Trumpa na volebnú inšpektorku v štáte Georgia, kde boli výsledky veľmi tesné. Denník citoval Trumpa, ako v telefonáte tlačí na inšpektorku, aby našla volebný podvod, a keď bude úspešná, stane sa z nej národná hrdinka.

O Trumpa sa následne začali zaujímať vyšetrovatelia. Správa sa stala súčasťou kampane na jeho odvolanie.

Minulý týždeň sa ukázalo, že citácie Washington Post boli zmanipulované. Trump nepovedal to, z čoho bol obviňovaný. Hovoril o nezrovnalostiach v hlasovacích lístkoch, ktoré by mali byť preverené.

Washington Post uverejnil opravu. S istým váhaním ho v pondelok nasledovala aj CNN.

Na tomto príbehu – vymyslenom príbehu – je zarážajúce, ako hladko, bez overovania obehol svet. Citácie Washington Post prevzali všetky veľké americké médiá, tlačové agentúry a následne aj európske médiá. Aj na Slovensku sa mnohí vášnivo pohoršovali nad slovami Trumpa.

Navyše, správa viedla aj k vyšetrovaniu, či Trump neprekročil zákon.

A na konci zistíme, že správa bola fantómovej povahy. Dezinformácia.

Praktiky Washington Post nahnevali viacerých amerických novinárov. Oprávnene. Po chybe denníka nasledovali aj ich chyby. Reťazovo.

Najhorší na celom prípade je kontext. Na jednej strane tu boli dezinformácie mainstreamu, široko zdieľané a s vážnymi závermi proti Trumpovi a jeho budúcnosti. Na druhej strane bol Trump, ktorý mal (a má) zakázané verejne prehovoriť. Sociálne siete ho v januári vypli, veľké médiá ho spravidla blokujú…

Je paradoxné, že niečo také sa stalo práve v Spojených štátoch, donedávna najslobodnejšej krajine Západu. V prípade Trumpa sa porušila stará zásada: vypočuť si pri sporoch obe strany. Každý, aj Trump, má mať predsa právo verejne povedať svoju verziu príbehu. Alebo verejne reagovať na klamstvá a výmysly.

Trump toto právo nemal. V januári bol „vypnutý“. Nemohol sa brániť, nemohol verejne reagovať.

A to, čo sa akceptovalo ako fakty, sa napokon, po dvoch mesiacoch, ukázalo ako hrubé zavádzanie.

Poučenie: staré pravidlá, postavené na polemike a verejnej konfrontácii oboch strán sporu, boli cenné a užitočné. Na rozdiel od nových, jednostranných a uzavretých, ktoré kážu vysmiať a umlčať „nepriateľa“.

Lebo to vlastne ani nie sú pravidlá. To je už len jednofarebná manipulácia.

Zdroj: https://www.postoj.sk/74695/matovic-otaca-chce-sa-zbavit-sulika