Najdiskutovanejšia časť novely ústavy je o tom, či sa bude aj akceptovať, že Ústavný súd si uzurpoval právo aj naďalej posudzoval ústavnosť ústavných zákonov. Už v tejto vete jasne vidieť rozpor s elementárnou logikou.
Ústavný súd pred časom urobil zopár rozhodnutí, ktoré boli viac než sporné.
Uzurpoval si právo hodnotiť súlad ústavných zákonov s ústavou, pritom každý ústavný zákon sa prijíma rovnakým kvórom, a teda aj rovnakou legitimitou ako ústava. V niektorých štátoch je každý dodatok ústavy súčasťou ústavy. Ako argument uzurpácie tohto práva sa Ústavný súd odvoláva na materiálnu podstatu ústavy, teda, že tá zadefinovala nemennosť princípov nášho zriadenia. To je však značná miera súdneho aktivizmu a v konečnom dôsledku by to znamenalo, že politici, ktorých legitimita sa obnovuje každé štyri roky, sú nepodstatní.
Ale sudcovia Ústavného súdu si uzurpovali právo kontrolovať ústavodarcov. Neslýchane arogantné bolo vyhlásenie predseda Ústavného súdu Ivana Fiačana o tom, že ak zlyhajú ústavodarcovia, potom nastúpia oni – sudcovia Ústavného súdu -, ktorí bedlivo strážia, čo sa smie a čo nie. Kto im však dal túto legitimitu? Na základe čoho si ju prisvojujú? Takéto výroky sú absurdné.
Z čoho pramení ich legitimita? Sudcovia Ústavného súdu sú na svojich postoch len vďaka milosti politikov, ich legitimita je teda len odvodená od politikov, a tým že je sprostredkovaná je aj podstatne menšia.
Ešte poznámka k argumentu o materiálnej podstate ústavy. Ak by tento argument platil, tak potom by bolo nemožné odstrániť článok štyri Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe strany. Politici, ktorí disponujú vysokou legitimitou (ústavnou väčšinou), majú právo posúvať, meniť a modifikovať politický a ústavný systém. Ak by to tak nebolo, dodnes máme otrokárstvo či feudalizmus. Toto však zjavne sudcovia Ústavného súdu nepochopili a žijú v predstave, že sú akousi vyvolenou kastou. Mimochodom, aké boli rozhodnutia Ústavného
súdu, ktorými zrušili ústavný zákon? V Českej republike bol prvým prelomeným ústavným zákonom bol zákon o skrátení volebného obdobia v kauze Melčák. Na týchto prebehlíkoch a zradcoch vlastných strán stála a padala Topolánkova vláda. Keď napriek tomu v čase predsedníctva ČR v EU padla, jeden z renegátov (zradcov) Melčák si chcel cez Ústavný súd „vyreklamovať“ štvorročné volebné
obdobie ako svoje politické právo. A, absurdne, Ústavný súd mu vyhovel.
U nás tiež Ústavný súd prelomil ústavný zákon. O čo išlo v tomto zákone? O to, že sudcovia sú kasta, ktorej sa nie je možné nijako dotknúť, v podstate sú nad ústavou a nad zákonmi. Ústavný súd rozhodol, že previerky sudcov sú protiústavné. Iste i vďaka takýmto
rozhodnutiam tu potom máme sudcov ako Vladimír Sklenka, Jarmila Urbancová, Monika Jankovská či Kajetán Kičura. Málokedy koalícia predloží rozumný zákon, teraz sa zmýlili a pokúšajú sa dať kompetencie Ústavného súdu z hlavy na nohy. Ide o jasné, jednoznačné a striktné vymedzenie kompetencií Ústavného súdu, teda, že v jeho kompetencii je len posudzovanie súladu normálnych bežných zákonov s ústavou a logicky teda nemajú čo skúmať, či sú ústavne zákony v súlade s ústavou.
Finančne podporiť môžte publikované videá príspevkom na účet:
SK92 7500 0000 0003 2623 8393,
alebo pomocou služby Patreon:
https://www.patreon.com/romanmichelko
