Keď asi pred šiestimi rokmi Pavol Frešo skrečoval snem SDKÚ, napísal som komentár: Snem SDKÚ sa zmenil na kar. Dnes, bohužiaľ, musím to isté napísať o SNS. Je fakt, že za likvidáciu SDKÚ patrí Frešovi nehynúca sláva. Zo slovenskej politiky totiž dostal niečo tak odpudivé ako Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša či Ľudovíta Kaníka. SNS však mala aj svetlejšie chvíle, preto jej bude väčšia škoda. Ako sa to vôbec mohlo stať? Andrej Danko nemá sebareflexiu, to vieme, stalo sa mu to, čo pre väčšinu politikov znamená koniec. Stal sa smiešnym. Jeho nadmerné ego, nekomunikácia s kolegami zo strany, svojvoľnosť pri personálnych, zväčša zlých nomináciách, obchádzanie straníckych štruktúr a množstvo zlých, nepochopiteľných a škodlivých rozhodnutí nakoniec rezultovalo do historicky najhoršieho výsledku SNS. Prečo nakoniec kandidoval? Vo všeobecnosti sú tri dôvody. Jeden, asi naivný, je faktor Alberecht .
Viď link https://www.aktuality.sk/clanok/817367/komentar-daga-danisa-danko-chcel-skoncit-prekazil-mu-to-albrecht/ skoncit-prekazil-mu-to-albrecht/.

Skrátka, Andrej Danko si myslí, že vďaka tomu, že ostane v politike, získa imunitu pred stíhaním za to, čo sa dialo v izbe č. 8.Časť peňazí z kauzy Dobytkár išla na „systém“, rozumej stranu, no a Danko si myslí, že ak bude predsedom opozičnej strany, tak si naňho vyšetrovacie orgány netrúfnu, lebo by sa to mohlo interpretovať ako prenasledovanie opozície. Chabá nádej a asi aj nereálna, ale nemožno vylúčiť, že tomu Andrej Danko naozaj verí. Druhá možnosť je, že to bola úloha preňho: daj to „na Freša“ a všetko bude odpustené. Tretia, prízemná verzia je, že strana dostala za voľby 1,8 miliónov eur a na svoju činnosť dostane každý rok počas štyroch rokov štyristotisíc eur, takže aj za to má zmysel zabojovať. Motivácia Andreja Danka sa dá teda pochopiť, ale prečo ho podporujú delegáti? Aký zmysel má skutočnosť, že je niekto okresným
šéfom mimoparlamentnej strany? Ak je pre niekoho toto životným úspechom, tak to o štruktúrach SNS vypovedá veľmi veľa. To, že Andrej Danko do toho išiel, je v poriadku, v politike sú rôzni ľudia, ale skutočnosť, že ho imunitný organizmus strany nevypudil ako škodiaci element, znamená, že SNS si nezaslúži ďalej existovať. Je sotva možné veriť, že Andrej Danko má sebareflexiu a že, ako mnohým sľúbil, ak s preferenciami strany do dvoch rokov nepohne, odíde. A nemenej zaujímavé sú aj jeho interpretácie toho, že on sám si uvedomuje, že pôsobí ako šašo. Ale to je vraj dnes predpoklad úspechu. Nie je. Ak dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keď to Martin Poliačik chcel dať „na
Matoviča“, nevyšlo to. Dankove klauniády na voličov nefungujú, Matovičove áno. Aj preto asi SNS dopadne, bohužiaľ, podstatne horšie ako OĽANO.

Finančne podporiť môžte publikované videá príspevkom na účet:
SK92 7500 0000 0003 2623 8393,
alebo pomocou služby Patreon:
https://www.patreon.com/romanmichelko