Aspoň v niečom sa s M. Šimečkom zhodneme: Štrngali sme zato, aby sme mohli byť sami sebou. Ale tým to končí. Už sa nezhodneme, ako to reálne dopadlo: Teraz nám namiesto východných „súdruhov“ diktujú západní „spojenci“.
A zasa nám tu pobehujú ich servilní, angažovaní a správne ideovo-politicky orientovaní spoluobčania. Jedno či z vlastného presvedčenia, alebo pre moc a prospech. Či pre oboje. Tak či tak, v cudzom záujme.
A zasa nás tu s patentom na rozum i morálku a v presvedčení o konečnej a jedinej správnej budúcnosti komandujú, akí máme byť a čo máme robiť.
Hurá občania, (americkým, bruselským, ekonomickým, mediálnym, mimovládkarskym) komandovaním k samým sebe! Niet nad autentickú identitu…
Mor ho!
Mimochodom, práve Šimečka vo svojej knihe Medzi Slovákmi napísal, že „že východoeurópske národy nemajú Západu čo ponúknuť“. Bolo by konečne načase, keby si Šimečka ujasnil, za akých nás seba samých on štrngal.
