Dňa 8.9.2019 som podal na GP Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu mojou osobou. O tejto skutočnosti verejnosť informovali iba Infovojna, Magazín1 a HlavnéSprávy (https://www.hlavnespravy.sk/obcan-podal-podal-trestne-oznamenie-sam-na-seba-pretoze-suhlasi-s-nazormi-milana-mazureka/1883067).
Ostatné médiá (verejnoprávne aj tzv. mienkotvorné), ktoré mali k dispozíci v rovnakom čase rovnaké dokumenty, to doposiaľ ignorujú. Napriek tomu som sa rozhodol opäť všetkým sprístupniť aktuálne informácie o významnom posune po uplynutí necelých dvoch týždňov od tzv. samoudania.
Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. Marián Varga moje konanie kvalifikuje ako podozrenie zo spáchania trestného činu extrémizmu a pod č. VII/1 Gn 436/19/1000-3 vec odovzdal dňa 20.9.2019 na vybavenie Národnej protiteroristickej jednotke v BA.
Faktom je, že už od svojich študentských rokov som trpel občasným trémizmom a dlhé desaťročia s tým viac-menej úspešne bojujem. Ale až tento týždeň mi vysoký štátny orgán fakticky potvrdil, že o takomto handicape je možné definitivne hovoriť ad perfektum. V tomto kontexte teda pojem extrémista, v súvislosti s mojou osobou, považujem za korektný. Ostro sa však ohradzujem voči dehonestujúcim označeniam Henriety Hajtovej, spolupracovníčky prezidentky SR, ktorým urazila aj moju rodinu. Organizátorov a účastníkov Národného pochodu za život (22.9..2019) paušálne onálepkovala ako „inkvizítorov, pokrytcov, pedofilov a úchylákov“. Nakoľko verím tomu, že šíriť aj takýto názor má jeho autorka právo a iste s ňou mnoho ľudí podobného zmýšľania súhlasí, nemienim v tejto súvislosti iniciovať obdodobné trestné konanie voči žiadnej osobe. Rovnako však verím, že všetci účastníci pochodu si zaslúžia pochopenie a úctu ako ktorákoľvek iná etnická, náboženská či názorová skupina. Za seba a svoju viacpočetnú rodinu preto zvažujem podanie civilnej žaloby proti H. Hajtovej, všetci ostatní si o nej môžu utvoriť vlastný názor.
Nemyslím si, že prokurátorovi Vargovi obzvlášť záleží na mojej psychickej pohode, keď GP v mojom prípade koná tak bezodkladne a rázne. Desaťročia budovaný systém zrejme pociťuje potrebu zakročiť voči každému nositeľovi a potenciálnemu šíriteľovi tzv. politicky nekorektných názorov – aj bez objektívneho zhodnotenia ich pravdivosti. Inak by predsa vyriešením predmetnejj veci nebola poverená elitná jednotka polície.
Parafrázujúc slová klasika – tzv. liberálnu demokraciu, založenú na nekritickom preberaní akýchkoľvejk „západných hodnôt“, si súčasní vlastníci toho jediného správneho „slobodného“ názoru predsa rozvracať nenechajú. Dokonca neváhajú k tomu zneužiť ani silové zložky štátu primárne určené na boj s teroristickým ohrozením.
Ing. Pavol Knaperek
