Máločo je takou neuveriteľne presnou ukážkou doby, v ktorej žijeme, ako aktuálna kauza aktivistu Jakuba Godu, jedného kníhkupectva, jeho dvoch predavačiek a jedného sudcu Štefana Harabina.
Nie je to nepodstatná kauza. Keď už pre nič iné, tak minimálne preto, lebo má priamy dopad na životy tých dvoch predavačiek. Človek nemusí veľmi popúšťať uzdu fantázii, aby si približne vedel predstaviť, v čom teraz tie dve ženy žijú. Ich problémy nastali potom, ako si dovolili urobiť fotografiu.
V dobe, keď sa tohto činu dopustili, ešte netušili, že naša spoločnosť dospela už do stavu, kedy aj toto môže mať obrovské negatívne dôsledky. Postaral sa o to aktivista Jakub Goda, ktorý dnes podľa vlastných slov nerozumie celej tej mele, ktorá sa strhla po tomto jeho aktivistickom čine. Veď predsa on nič zlé neurobil. On len napísal status na svojej FB stránke, že už teda v tom kníhkupectve nebude nakupovať, lebo sa tam predavačky fotia so „závadným“ sudcom. Na to má predsa právo. Áno, má.
Aby sme však pochopili zvrátenosť a hlavne nebezpečenstvo tohto jeho konania, je potrebné vidieť veci v širších súvislostiach.
Jakub Goda je jedným z hŕstky tých, ktorí začali koordinovane konať v prípade rôznych súkromných spoločností a začali na ne vytvárať nátlak. Oni to samozrejme ako nátlak nevidia, oni tomu hovoria efektívny aktivizmus, ktorý spočíva v žiadaní spoločenskej zodpovednosti od jednotlivých firiem.
A majú výsledky.
Za všetko hovorí stiahnutie časopisu Zem a vek z predajní niektorých reťazcov. V tomto svojom aktivizme samozrejme nepoľavujú, a to, čo sa momentálne deje okolo jedného kníhkupectva, je len ďalšia malá bitka vo väčšom konflikte, na konci ktorého má vzniknúť stav – alebo ovzdušie ak chcete, v ktorom už bude každému jasné, čo sa smie a čo sa nesmie. Čo je zodpovedné konanie, a čo je naopak konanie, za ktoré vám hrozí postih.
Vznikne svet dokonalej autocenzúry, v ktorom bude každému jasné, že fotenie s Harabinom je protispoločenská činnosť, za ktorú musí prísť trest.
Jakub Goda a jeho spolubojovníci vo svojom boji nepoľavujú. Sú úspešní. Predstavte si už len fakt, že tým obyčajným súkromným statusom sa zaoberá samotné kníhkupectvo. Skúste vy napísať obyčajný súkromný status a sledujte, či aj vo vašom prípade budú firmy tak promptne reagovať. V tomto prípade kníhkupectvo okamžite reagovalo a vykonalo presne to, čo si Jakub Goda želal. Preto sa nad ním napokon tento aktivista zľutoval a svoj prvotný status vymazal. Lebo súkromná firma počúvla a okamžite vedela, čo sa od nej teraz očakáva. Samozrejme – v rámci už spomínanej firemnej spoločenskej zodpovednosti.
A tak teda odhliadnuc od toho, že tento aktivzmus ničí osobné životy ľudí (tie dve predavačky by teraz iste vedeli povedať svoje), ďaleko nebezpečnejšie je to, že v konečnom dôsledku ničí to, čomu hovoríme demokracia.
Zánik tohto sveta slobody myslenia, názorov a slobody slova, neprichádza naraz. Zaniká postupne, pomaly, po kvapkách, so vznešenými frázami tých, ktorí ho postupne demontujú pod hlavičkou zodpovednosti, slušnosti, ľudských práv a tolerancie…
Boris Koróni
