Vážená pani Rusnáková,
touto cestou sa na Vás ako na hovorkyňu RTVS obraciam so sťažnosťou
na postup redaktora RTVS Ladislava Ďurkoviča.
Moju sťažnosť adresujem aj pánovi Jaroslavovi Rezníkovi, riaditeľovi RTVS ako aj Vahranovi Chuguryanovi, riaditeľovi spravodajstva a publicistiky, Igorovi Gallovi, predsedovi Rady RTVS a etickej komisii RTVS. Priame mailové alebo telefonické kontakty na nich som na stránke RTVS nenašiel.
Ladislav Ďurkovič odo mňa začiatkom októbra žiadal rozhovor, ktorý som mu
odsúhlasil s tým, že budeme snímať záložný materiál. On s tým nemal žiaden problém. V dohodnutom čase som ho 11. 10.2018 čakal v našej redakcii. Dve hodiny pred dohodnutým termínom rozhovor zrušil a navrhol ďalší termín, ktorý potom zrušil takisto. Medzitým RTVS aj prostredníctvom Vás ako hovorkyne odmietla možnosť nahrávať z rozhovoru live stream. Pán Ďurkovič mi vysvetlil, že pod snímaním záložného materiálu je myslené nahrávanie na diktafón a aj to len pre vlastné účely a nie na zverejnenie. Tým som celú záležitosť považoval za skončenú.
Po čase sa však pán Ďurkovič ozval opäť a dal mi návrh, aby som sa vyjadril najneskôr do pondelka 5.11. do 12 hodiny, či chcem poskytnúť rozhovor a do tohto termínu zároveň trval na tom, že live stream nebude možný. Vzhľadom na neumožnenie live streamu som mu po uplynutí stanoveného času zaslal sms so stanoviskom, že celú záležitosť pokladám za uzavretú. Následne mi prišla odpoveď, že live stream by možno aj mohol byť. To už som naozaj nebol ochotný prijať, pretože som dal záväzné slovo. Naozaj nerozumiem pravidlám a princípom práce RTVS, ktorá neustále mení dohodnuté podmienky a pravidlá, ktoré oficiálne deklaruje.
Ladislav Ďurkovič sa medzitým vyhrážal zverejnením telefonických nahrávok, na ktoré nedostal súhlas (obsahovo s nimi nemám žiaden problém, problém mám v neetickom a nelegálnom prístupe RTVS).
V tomto prípade sa podľa § 377 jedná o porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy: „Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Na toto upozornenie mi redaktor odoslal reakciu, v ktorej spomína, že si nahráva rozhovory so všetkými respondentami a povolenie nepotrebuje vzhľadom na §12 Občianskeho zákonníka, kde uviedol iba časť z textu: „Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.“ Takto síce ten odsek neznie, podstatné je však jeho pokračovanie v odseku 3, kde je na záver explicitne zdôraznené: „Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“ Po tomto upozornení ma pán Ďurkovič písomne napádal invektívami typu, že som zmesou manipulácií, intríg, paranojí, lží, podozrení, obáv, strachov… Po takejto komunikácii by už zrejme nikto na akýkoľvek rozhovor nepristúpil, vôbec si neviem predstaviť, že by sme na rozhovory pre ZEM&VEK oslovovali respondentov takýmto neadekvátnym spôsobom.
Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam som sa pánovi Ďurkovičovi ozval v utorok večer. Dal som mu súhlas so zverejnením poslednej telefonickej nahrávky (dva hodinové telefonáty), aby sa nemohol opakovane vyhovárať, že som sa snáď obával čeliť jeho (veľmi jednoduchým) otázkam. Tu je pár z nich (okrem iných) z registra reportéra verejnoprávnej RTVS:
„A voči Tebe sa vedie nejaké trestné stíhanie?“
„A to sú Tvoje deti, to sú obidve Tvoje?“ (pri mojej info, že kukláči mierili na môjho syna a dcéru pri nelegálnom zásahu 26.2.2018)
„Chodil si na poľovačky?“
„A Ty si vegetarián?“
„Ty ináč žiješ s tou manželkou, s ktorou máš dve deti, lebo ja ináč mám dve s dvoma, takže neviem jak to máš Ty? Ty si stále s tou jednou, s ktorou máš dcérku aj syna?“
„Si monogamný?“
Záver – Ďurkovič: „Som rád, že sme si to dali, lebo toto boli naozaj hodnotové rozhovory. Ak budem ešte niečo chcieť, tak Ti cinknem, lebo na toto som naozaj nebol pripravený.“
a dodal: „…kľudne Ťa tí kukláči mohli zadržať na ulici a nie takto…“
Utorok, 7.10. 23:50
Po tomto skutočne vyčerpávajúcom rozhovore sa pán Ďurkovič objavil na druhý deň pred našim domom, obťažoval moju manželku a približne 20 minút vytrvale postával pri dverách vonkajšieho oplotenia a zvonil na domový zvonček. Z tohto výjazdu spravil absurdnú reportáž o tom, ako sa Rostas vyhýba odpovedať.
Vážená pani Rusnáková,
týmto podávam sťažnosť na absolútne neprofesionálny postup RTVS prostredníctvom reportéra Ďurkoviča a zároveň Vás žiadam o stanovisko k uvedeným skutočnostiam.
Zaujíma ma najmä:
- Je bežnou praxou verejno-právneho média používať nahrávky respondentov bez ich súhlasu? Schvaľuje RTVS tento postup, v ktorom jej redaktori takýmto spôsobom nútia respondentov k odpovediam?
- Stotožňuje sa RTVS s tým, že ak dá respondent súhlas a sám iniciuje dvojhodinový telefonický rozhovor s jej redaktorom, ktorý usúdil, že má dostatok materiálu, aby redaktor bez ohlásenia hneď na druhý deň narúšal súkromie respondenta a jeho rodiny priamo v jeho dome?
- Je bežnou praxou, že RTVS núti eventuálych respondetov do rozhovoru tým, že im adresuje invektívy v ktorých ich označuje ako zmes paranojí, lží, intríg a podobne?
Dokumentáciu z celej tejto komunikácie mám samozrejme k dispozícii a kedykoľvek s ňou môžem podložiť svoje slová.
Vzhľadom na fakt, že ste verejnoprávne médium postavené na financiách koncesionárov konštatujem, že uvedené postupy sú v príkrom etickom a profesionálnom rozpore, ktorý verejnosť určite neakceptuje.
Vďaka za Vašu skorú odpoveď,
budem rád ak môj mail adresujete aj pánovi Jaroslavovi Rezníkovi, riaditeľovi RTVS ako aj Vahranovi Chuguryanovi, riaditeľovi spravodajstva a publicistiky, Igorovi Gallovi, predsedovi Rady RTVS a etickej komisii RTVS.
S pozdravom
Tibor Elior Rostas
