Zvolen, 19. 7. 2018. V noci zo stredy 18. júla na štvrtok 19. júla v oblasti Vysokých Tatier spadli intenzívne dažďové zrážky, ktoré spôsobili značné škody na majetku. Scenár, na ktorý Slovenská lesnícka komora upozorňovala, sa opäť udial. Voda, ktorú nedokázal odumretý les po daždi zadržať,  stiekla do nižších polôh a  napáchala škody na majetku, kde brala mosty, chodníky, ale aj cesty. Na zdraví a živote boli ohrození aj obyvatelia okolitých obcí.

Štátne lesy TANAP-u na svojich stránkach uverejnili: “…Štátne lesy TANAP-u ako správca turistických chodníkov na území Tatranského národného parku neodporúčajú návštevníkom túry predovšetkým v oblasti Tatranskej Javoriny, kde intenzívne dažde zaplavili a poškodili turistické chodníky. Najkritickejšia situácia je v oblasti Javorovej doliny, kde voda strhla časť zeleno značeného turistického chodníka…“

V neposlednom rade boli na svojom zdraví a živote ohrození aj obyvatelia okolitých obcí.

Ako informovalo Prezídium Hasičského a záchranného zboru: „…Hasiči v noci evakuovali takmer 274 osôb. Včera vo večerných hodinách zasahovali  v obci Stará Lesná, okres Kežmarok. Studený potok pretekajúci obcou sa v dôsledku zlej poveternostnej situácie vybrežil a začal zaplavovať jednotlivé ulice.“

Tieto zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohla byť lesníkmi spracovaná lykožrútová kalamita a zachránené väčšie komplexy lesa, ktoré by  plnili  aj vodozádržnú funkciu. Slovenská lesnícka komora už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách, akými sú napríklad povodne, lesné požiare, ohrozenie zdravia a životov ľudí, ktorí sa v takomto teréne pohybujú. Ohrození sú najmä turisti, ktorí prídu spoznávať krásy Tatier, ale aj lesníci, či už spomínaní obyvatelia jednotlivých podtatranských obcí, ktorých museli v noci evakuovať. „Slovenská lesníka komora nechce uverejňovať poplašné správy, ani nestojí o senzáciu. Je však poľutovania hodné, že vinu za situácie spôsobené prírodnými živlami, určité záujmové skupiny ihneď  hádžu na lesníkov. Na základe našich odborných skúseností sa však o našej pravde presviedčame priamo v teréne. Veľká voda prichádza z bezzásahových území, pričom k udalostiam máme aj fotodokumentáciu,“ povedal predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan.

V minulom roku minister životného prostredia László Sólymos navštívil  lokality pri obci Malužiná v Nízkych Tatrách a Tichú dolinu vo Vysokých Tatrách, aby sa osobne presvedčil o následkoch a príčinách povodní. Podľa ministra Sólymosa, les spravovaný podľa ochranárskeho prístupu v Tichej doline  povodeň ustál, ale les spravovaný podľa lesníckeho prístupu v Malužinej, ktorý je údajne založený  na plánovaných a neraz rozsiahlych výruboch, naopak, povodni nezabránil.

Ako to teda vlastne je s vodozádržnou funkciou ochranárskym bezzásahovým režimom? Je to tak, že mŕtvy les dokáže vodu zadržať?  V týchto dňoch sa presviedčame, že to tak nie je.

Lesníci nie sú v zásade proti bezzásahovému režimu, ako tvrdia už dlhú dobu. Práve lesníci stáli pri zrode prírodných rezervácii. Práve vďaka lesníckemu prístupu a trvalo udržateľnému hospodáreniu môžeme mať na Slovensku toľko chránených území. Bez ich práce by chránené územia mohli byť len ťažko vyhlásené. Je však nutné na základe vedeckých poznatkov zvážiť,  kde je to možné a kde zase nie. Treba posudzovať každú lokalitu zvlášť a nie zovšeobecňovať poznatky o tej alebo inej lokalite. Každá sa správa inak. „Zanedbaná zákonná starostlivosť o vodné toky spolu s vynúteným rozpadom horských lesných ekosystémov prirodzene vyústila do tohto stavu. Aj v minulosti sme mali povodne, ktorým predchádzali podobné úhrny zrážok, ale nemali také dopady, ako táto povodeň. Vtedy bola ale úcta k zeleným stromom a „fungoval zdravý rozum,“ upozorňuje vedúci ochranného obvodu Javorina Ján Slivinský, ktorý sa nachádzal priamo na mieste udalosti.

Do lesa by sa mala opäť vrátiť odbornosť a zodpovednosť.

Dávid Hančinský,

hovorca Slovenskej lesníckej komory