Bývalý vysoký ústavný činiteľ mi rozprával, ako vznikala Dzurindova vláda. Potenciálni ministri sa najprv chodili predstavovať veľvyslancovi USA ako miestodržiteľovi impéria. Z podobného pocitu sa mi vyznal nedávno jeden člen súčasnej vlády, ktorý povedal, že na stretnutí s americkým ambasádorom nemal pocit, že u neho sedí diplomat, ale protektor, ktorý mu autoritatívne diktoval, čo od neho očakáva. Vieme, že väčšina politikov toto verejne nikdy nepovie. V našom priestore to bol len český prezident Miloš Zeman, ktorý odvážne vyrazil dvere s americkým veľvyslancom hneď potom, ako sa mu pokúsil zakázať cestu do Ruska a pre médiá vyhlásil, že ten človek viac nie je na Pražskom hrade vítaný. Takúto guráž má však len málokto.

Dnes sa zhodou okolností udiali tri zvláštne veci. Dozvedeli sme sa, že plot na Hviezdoslavovom námestí, ktorý postavila americká ambasáda ako „bratislavský Berlínsky múr“, zostáva. Rozčarovaným Bratislavčanom, ktorí sa roky usilujú o jeho odstránenie, zostali len oči pre plač. Ešte v júli minulého roka mesto pohrozilo, že odstránenie plotu bude nariadené formou exekúcie. Dnešné vedenie Bratislavy tieto plány zrušilo, ale verejnosti túto nehoráznosť predalo tak, že predchádzajúce mestské zastupiteľstvo vraj nedokázalo schváliť nájomnú zmluvu, dokázalo to až to dnešné. Lenže predchádzajúce zastupiteľstvo sa spolu s tisíckami Bratislavčanov neusilovalo o novú nájomnú zmluvu, ale prioritne o odstránenie tejto opachy z centra hlavného mesta, o vrátenie verejného priestranstva, ktoré Američania ukradli obyvateľom Bratislavy. Je mi úprimne jedno, či „tím Vallo“ takýmto spôsobom spláca svoju predraženú kampaň alebo sa len progresívne vopchal veľmoci do zadku, hoci korupcia z toho kričí na míle. Ide mi o princíp: prehral verejný záujem, práva občanov boli arogantne pošliapané.

Druhý škandál sa odohral na diaľnici D1, kde skolabovala doprava v dôsledku pomalého prejazdu amerického vojenského konvoja. V normálnych krajinách sa vojenská technika prepravuje po železnici a v noci, aby pútala pozornosť čo najmenšieho počtu ľudí. Američania si však u nás zvykli okázalo demonštrovať svoju moc ako v banánovej republike.

No a do tretice, bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko sa dnes posťažoval, že Spojené štáty mu počas prezidentských volieb neposkytli dostatočnú pomoc. Dobre počujete. Týchto žalujúcich politikov samozrejme netreba ľutovať, vedia povedať pravdu až opustení a zradení. Takíto užitoční idioti nám len potvrdzujú pravdu o tom, že Američania si v tejto časti sveta dosadzujú svojich vazalov ako bábky. Podobne ako to robilo Rímske impérium alebo Franská ríša. Rozdiel je snáď len v tom, že Američania svojich vazalov nevraždia ako Rimania barbarských kráľov a ani im nevypaľujú oči ako Frankovia nášmu kniežaťu Rastislavovi, ale… ktovie. Dnes sa predsa používajú sofistikovanejšie metódy: najprv vás vysmejú, zdiskreditujú, zničia vám povesť – a potom už bude vaše svedectvo bezcenné. „Osobitný zástupca USA pre Ukrajinu“ (zvláštna funkcia) Kurt Volker sa síce poponáhľal s korigovaním Porošenkových slov, keď vyhlásil, že „nevyberáme si ľudí, ale princípy“, ale vari každý pochopil, o čo tu ide.

A keďže rozmiestnenie nového systému kontajnerových základní amerického letectva na Slovensku je v dvojročnom sklze, no technologicky a kapacitne sa posilňuje, dá sa očakávať, že tlak na slovenskú vládu a parlament bude narastať a môžete sa dovtípiť, odkiaľ budú mať peniaze na kampaň pre budúcoročné parlamentné voľby niektoré politické strany…

Hoci sa všetci príčetní ľudia na Slovensku zhodnú na tom, že Európa je náš životný priestor, Slovenská republika nie je proeurópsky štát. Stali sme sa americkou kolóniou neschopnou ochrániť európske záujmy a aspoň definovať tie slovenské. Svoje kľúčové postoje nekoordinujeme s rozhodujúcimi európskymi štátmi, ale s USA. Politici z koalície i opozície pochopili, že keď chcú vládnuť a udržať sa pri moci, je Washington spoľahlivejší tútor ako Berlín alebo Paríž. Sme najslabšie ohnivko európskej integrácie, lebo v Bielom dome vedia, že keď potrebujú oslabiť Európu, stačí obrátiť sa na tento región. Už pred voľbami do Európskeho parlamentu som varoval, aby sme sa konečne naučili rozlišovať medzi proeurópskymi a proamerickými postojmi. Je to vlastne zrada, lebo ak prídeme o identitu, ohrozujeme vlastnú existenciu. A nasledovať upadajúcu veľmoc s agresívnymi sklonmi a šialeným vnímaním reality (za všetky každodenné signály spomeňme len ten včerajší, keď americké ministerstvo energetiky nazvalo fosílne palivá „molekulami slobody“), je nielen neprezieravé, ale vyslovene hlúpe. Vízia silného Slovenska si preto vyžaduje, aby ho viedli ľudia, ktorí budú na jednej strane oddaní demokracii, humanizmu, ľudským právam a všetkým hodnotám našej civilizácie, no na strane druhej budú hrdo brániť záujmy svojej vlasti, pred nikým neustúpia a nezradia svoj ľud.

Zdroj:

[su_spacer]