Komentár Petra Marmana: Manipulácie v praxi

22. jún. 2017 | Nekomentovaný výber

Zdroj obrázka:

Komentár Petra Marmana: Manipulácie v praxi 1

Ako sa dá šikovne vytvoriť dojem, že za svetový terorizmus môžu (len) Rusi. Alebo ako SME skúma príčiny globálneho džihádu.
Vyberiete si historicko popularizačný článok akademika z Historickej revue, ktorý vlastne neskúma, prečo vznikol globálny džihád, ale len ako technicky vznikol a ďalej sa metamorfoval. Názov článku ale navodzuje dojem, že skúma príčiny, lebo otázky ‘ako’ a ‘prečo’ sa v princípe nedajú dobre oddeliť: „Al-Káida, Islamský štát a ďalší islamistickí teroristi. Ako sa zrodil globálny džihád”. K nemu pripojíte jednoduchý perex: „Na začiatku bol boj proti okupácii Afganistanu. Dnes je výsledkom terorizmus.”.

A máte to. Rusi sú zasa zlí. Pričom podiel Američanov sa vyretušuje.
A nikto vám nemôže nič vyčítať. Nenapísali ste to explicitne. A na druhej strane ste iba vyextrahovali obsah článku akademika. Z revue, ktorá podľa svojich vlastných slov ponúka „zasvätený pohľad na vybranú tému zo svetových alebo slovenských dejín”, pričom tam „nenájdete žiadne bulvárne informácie, konšpiračné teórie či ‘alternatívne’ dejiny”. Skrátka, eticky nepriestrelné.

Tak si to rozoberme tak, aby sme nikoho neretušovali. Začnime prvým paragrafom pôvodného článku:
„Medzinárodná forma terorizmu sa sformovala najmä v dôsledku boja islamistických skupín proti okupácii Afganistanu armádou ZSSR a proti vláde, ktorá existovala pod ochranou tejto okupácie. Základom globálnej džihádistickej siete sa tak stali arabskí Afganci, ale aj moslimovia z iných oblastí islamského sveta. Keď sa viacerí z nich vrátili z bojov v Afganistane, vytvorili bojové skupiny, ktoré pokračovali vo svojom úsilí diskvalifikovať vlády v regiónoch po celom svete, obviňovaných zo zrady a závislosti od zahraničných mocností.”

Nedá sa nesúhlasiť. Sovieti okupovali cudziu krajinu. Dajme teraz bokom, čo si veľmoci vtedy vzájomne robili. Ako ovplyvňovali politiku susedných krajín rivala, aby pri jeho hraniciach vytvorili sféru svojho vplyvu. Analógia s Kubou je očividná. Len narozdiel od „americko-kubánskej“ invázie v Zátoke svíň na Kube, boli Rusi v Afganistane spočiatku úspešnejší. Zosnovali prevrat, inštalovali bábkovú vládu a nakoniec 10 rokov okupovali. A tým si vyslúžili svoj leví podiel viny.
Ale položme si otázku: Mala šancu malá, chudobná krajina akou je Afganistan uspieť v národno-oslobodzovacom boji proti susednej superveľmoci bez masívnej vonkajšej pomoci? Mohli jednoduchí mudžahedíni v podstate žijúci skoro stredovekým spôsobom života reálne vzdorovať modernej armáde? A hlavne, mohol sa z odboja v Afganistane stať neskorší globálny fenomén nebyť zásadného zasahovania Američanov?

Ako som citoval v predchádzajúcom statuse, hovoríme odhadom o 40 miliardách dolárov, vycvičení a vyzbrojení 100 tisíc mudžahedínov z 36 krajín, zorganizovaní medzinárodnej koalície a masívnej mediálnej podpore zahŕňajúcej výzvy na džihád. Nebolo náhodou až toto tým rozhodujúcim faktorom, ktorý umožnil transformáciu na globálny fenomén, ktorému čelíme dnes? Aj keby tých dolárov bolo iba 20 miliárd a bojovníkov len 50 tisíc. Paramilitantov s guerillovým výcvikom, ktorí porazili sovietov. Kam sa rozišli a čo robili potom?!

No veď to vidíme na samotnom Usámovi bin Ládinovi. Článok v druhom paragrafe nešťastne navodzuje dojem, že ten do Afganistanu prišiel po sovietskej okupácii: „V roku 1996 prišiel do Afganistanu Usáma bin Ládin a spolu s Aimanom al-Zavahrím, členom Egyptského islamského džihádu, predstavovali vodcov teroristickej organizácie al-Káidy (vznikla v 80. rokoch). V tom istom roku zvíťazilo vo vnútornom mocenskom boji v Afganistane hnutie Taliban a vytvorilo pre bin Ládina i jeho stúpencov bezpečné prostredie. Sformovala sa tak silnejšia al-Káida.”

Lenže bin Ládin sa do Afganistanu vracal. Lebo tam proti sovietom bojoval. A priamo organizoval odboj. A mal americký výcvik. Ešte v decembri 1993 Independent začína svoj článok o bin Ládinovi nasledujúcimi (oslavnými) slovami: „Osama bin Ládin sedel vo svojom zlatistom rúchu, strážený vernými arabskými mudžahedínmi, ktorí bojovali vedľa neho v Afganistane. Bradaté a tiché postavy – neozbrojené, ale nikdy nie ďalej ako pár metrov od muža, ktorý ich prijal, vycvičil ich a potom ich vyslal, aby zničili sovietsku armádu.”.

Na začiatku globálneho džihádu bol boj mudžahedínov proti sovietskej okupácii Afganistanu a ich masívna americká podpora. Taká je pravda. Keď povieme A, povedzme aj B. Padni komu padni.

Lebo keď objektívne nepovieme, ako to bolo vtedy, ako povieme, ako to beží dnes? Pretože napr. vojenský výcvik beží v Afganistane naďalej, pričom podľa aktuálnych štatistík ročne tretina vycvičených jednoducho odchádza a nenarukuje. Naozaj by ma zaujímalo, či sa džihádisti rovno nechodia zadarmo zaškoliť k nepriateľovi. Boli by hlúpi, keby to nerobili…

Zdroje:

Ďakujem čitateľom za inšpirácie.

0 komentárov