„Sledujeme dôsledky najväčšej mobilizácie zahraničných bojovníkov v histórii. Ak sa pozriete na históriu džihádu, na prominentných miestach v súčasných teroristických skupinách sú ľudia, ktorí bojovali ešte v Afganistane. Predstavte si niečo podobné, no niekoľkokrát vážnejšie, v súvislosti so Sýriou. Títo ľudia, väčšinou ide o mužov, budú viesť džihádistický svet v najbližších dvadsiatich, tridsiatich rokoch. Preto uvidíme ďalšie násilie, aké sme zažili nedávno. Musíme sa pripraviť. Nanešťastie, toto sa ešte neskončilo.” – z videokomentára Kacpera Rekaveka pripraveného v spolupráci SME a GLOBSEC Policy Institute.

Inými slovami k príčinám globálneho islamistického džihádu: Požiar, ktorý v Európe zrazu vidíme horieť, bol založený ešte kedysi v Afganistane. Tam postupne rástol, šíril sa a dohorel dnes až ku nám. – Ale pozor! V Sýrii sa v súčasnosti založil väčší, ktorý keď naplno príde ku nám, bude oveľa vážnejší.

Hrozivé, ale nedá sa, len súhlasiť. Podobne ako s navrhovaným riešením uvedeného videokomentára o práci bezpečnostných zložiek: „Dajme ľuďom, ktorí na tom robia, čas, dôverujme im, podporujme ich a uvidíme plody tejto činnosti… Zastavili viac útokov, ako si myslíme: Viac útokov sa neodohrá, ako odohrá. Nemôžeme dovoliť politikom a iným, aby diktovali spôsob, ako máme zmeniť náš boj proti terorizmu vždy, keď sa niečo stane.”

No čo už nám teraz ostáva? Keď horí a bude ešte viac, mali by sme nechať požiarnikov pracovať sústredene a systematicky. O tom, že pracujú, svedčia grafy, o ktorých som nedávno písal. Ale!

Nemali by sme sa starať nielen o hasenie požiaru, ale aj o to, KTO tie požiare neustále zakladá? Nie sú náhodou na zozname vinníkov aj vtedy v Afganistane aj dnes v Sýrii niektoré mená rovnaké?! Lebo sedliacky rozum hovorí, že okrem podpory hasičov by sme mali identifikovať aj podpaľačov, ak chceme, aby nám tu stále nehorelo.

Korene globálneho džihádu nepochybne vedú až k sovietskej okupácii Afganistanu. Konkrétne k národno-oslobodzovaciemu boju afganských mudžahedínov, z ktorých povstali dnešní džihádisti. Kľúčovým vinníkom je tu Sovietsky zväz a jeho desaťročná okupácia susediacej krajiny.

Ale neboli to okrem Sovietov, ktorí okupovali Afganistan náhodou aj Američania, ktorí afganských mudžahedínov – dnes by sme povedali rebelov bojujúcich za budúcnosť svojej krajiny – vycvičili a vyzbrojili? Nie sú druhým kľúčovým spoluvinníkom aj USA?

Zacitujme z historického webu Denníka N, kokrétne z článku „Prečo bola invázia ZSSR do Afganistanu neúspešná?” od Mgr. Jakuba Drábika, PhD.:
„Američania vybudovali v spriatelenom Pakistane výcvikové tábory a zásobovacie základne na podporu mudžahedínov. Všetko ale prebiehalo v absolútnej tajnosti. Bez vedomia Kongresu či amerických voličov… CIA spolu so Saudskou Arábiou poskytla prostredníctvom Pakistanu zbrane a vojenský materiál v hodnote približne 40 miliárd dolárov…

CIA so svojimi spojencami vyzbrojila podľa odhadov vyše 100-tisíc afganských mudžahedínov a zahraničných bojovníkov, medzi ktorými bol i Usáma bin Ládin. Okrem vojenskej pomoci a dodávok zbraní Američania podporovali i výzvy na džihád a radikalizáciu moslimov v oblasti. Výsledkom bolo naverbovanie niekoľkých tisícov bojovníkov z 32 krajín. Čo sa v krátkodobom horizonte zdalo ako elegantné riešenie, sa o niekoľko rokov, po rozpade ZSSR, obrátilo proti Američanom…”

A my dodajme: Teraz sa to obrátilo aj proti nám Európanom. Nuž nečudo, 100-tisícová guerillová armáda z legionárov z 32 krajín a 40 miliardovým rozpočtom. To už je založené na globálny a dlhodobý požiar. Od mudžahedínov k Talibanu, od Talibanu k Al-Káide, od Al-Káidy k Islamskému štátu, až ku globálnemu džihádu.
Lenže Sovietov už niet. Komunistický režim padol. V Afganistane už nie je okupácia, ale demokratizácia, priamo pod patronátom NATO. Aj v Iraku už je demokratizácia. Demokratizuje sa – aj keď s problémami – tiež v Sýrii. Vlastne sa demokratizuje na celom Blízkom východe (len v Iráne nie). A zaujímavé, čím viac sa demokratizuje, tým viac sa vojensky vycvičuje a vyzbrojuje. A čím viac sa na Blízkom východe demokratizuje, tým je tam viac teroristov. A tým sa viac vycvičuje a vyzbrojuje.

Nemali by sme sa konečne pozrieť, koľko z tých džihádistov (zvlášť v riadiacich štruktúrach) Islamského štátu, Al-Káidy, Al-Nusry a podobných organizácií prešlo našim demokratickým vojenským výcvikom? Snáď si to aspoň zapíšeme, kým niekoho vycvičíme? S koľkými z nich sme stratili kontakt alebo ich už dokonca hľadáme ako teroristov? Kým nám tu začne seriózne horieť…

Zdroje:
https://tv.sme.sk/v/35805/odbornik-na-terorizmus-najlepsou-zbranou-je-nerobit-nic.html
http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/preco-bola-invazia-zssr-do-afganistanu-neuspesna#.WUjXt3XyjeQ