Je jednoduchý spôsob, ako môžete manipulovať verejnou mienkou v prípade vojenských konfliktov. Záleží hlavne na tom, ako sa v mienkotvorných médiách hovorí o civilných obetiach. Ak sa o obetiach hovorí viac, zdôrazňuje sa ich utrpenie a konkrétne ľudské príbehy, verejnosť to bude viac aktivovať proti vojne. Ak sa o obetiach hovorí menej a skôr v štatistickom a abstraktnom duchu, odpor verejnosti proti vojne bude výrazne menší.

Ukážme si prístup západných médií hlavného prúdu na príklade priamo New York Times. Nám dávaného vzoru objektívnej žurnalistiky. Pozrime sa na jeho informovanie o amerických útokoch na ISIS verzus o Assadovej ofenzíve na Aleppo koncom minulého roka.

Na jednej strane nedávny článok o civilných obetiach leteckých útokov USA proti ISIS: https://www.nytimes.com/…/airstrikes-iraq-syria-civilian-ca…

Na druhej strane článok o obsadení Alepa Assadovými jednotkami koncom roka 2016:
https://www.nytimes.com/…/middl…/syria-aleppo-civilians.html

Najskôr faktografia z článkov. Civilných obetí leteckých útokov USA bolo v prvom článku podľa neziskovej organizácie Airwars (financovanej hlavne Open Society Foundation) 3 681, podľa americkej armády asi 10-krát menej, nadpis znel „Americké nálety na ISIS zabili stovky, možno tisíce civilistov“. Obetí Assadovho dobýjania Aleppa podľa druhého článku boli stovky. Ako to vyretušujete?

Článok o civilných obetiach americkej armády bude písaný štatisticky a analyticky. Začínať bude grafmi. Aby sa nepovedalo, pripojíte dve fotky z miest bombardovania. Ľuďom nebude vidno na tvárach utrpenie. Žiadne ženy, žiadne deti. Rozvaliny budú malé budovy. V duchu hesla malé škody, malé utrpenie. Články na túto tému budú vychádzať sporadicky, objektivite sa už učinilo zadosť.

Článok o Assadovom dobýjaní Aleppa bude, ako iste tušíte, oveľa ľudsky sýtenejší. Bude ukazovať zdemolované mestké štvrte, strádajúce ženy, deti, rodiny s kočíkmi, dlhé zástupy niekam pochodujúcich utrápených ľudí, dokonca zdemolované staré pamiatky a do toho sarkasticky vyznievajúce oslavujúce Assadove guerilly. Článok bude pochopiteľne zasadený do série ďalších.

Takže v tých istých New York Times necháte vychádzať článok za článkom zdôrazňujúcich konkrétne ľudské príbehy a fotografie obetí v Aleppe, napr. známeho dievčatka Bana. Dajte si napr. do vyhľadávača „Bana Aleppo New York Times“ a zistíte, že neprešiel týždeň ofenzívy, kedy by sa o tomto dievčatku nepísalo. Komplet s fotkami, videami a twitterovými statusmi. Banou to však nekončilo, vychádzali ďalšie články s fotkami konkrétnych obetí.

Pochopiteľne v oboch prípadoch je následná viralita medzi používateľmi úplne iná. Videá s tweetujúcim dievčatkom alebo príbehy obetí sú na sociálnych sieťach zdieľané masívne, článok s číslami zapadne prachom. To má veľký dopad na výsledný emočný odtlačok v ľuďoch a formovanie verejnej mienky.

Takto sa to dnes robí. V denníkoch plných Pulitzerových cien.
https://en.wikipedia.org/…/List_of_Pulitzer_Prizes_awarded_…

Ďakujem čitateľovi (na žiadosť nemenovanému) za tip.

Je jednoduchý spôsob, ako môžete manipulovať verejnou mienkou v prípade vojenských konfliktov. Záleží hlavne na tom, ako…

Posted by Peter Marman on 29. máj 2017

Pin It on Pinterest

Share This
Otázka do štúdia
Otázka bude odoslaná na: studio@slobodnyvysielac.sk
Guláš Slobodného Vysielača
* 8. -10. 09. 2017
* Chata na Látkach (časť Nový Svet)
* 10 € / osoba / noc
Prosím zvážte podporu nového info portálu Slobodný Výber
Prosím zvážte podporu vysielania Vášho rádia.
Vaša pomoc je, samozrejme, dobrovoľná. Prosíme, aby ste si uvedomili, že aj táka malá čiastka, ako 5 EUR mesačne, dokáže urobiť veľký rozdiel.