Preložené na základe on-line vysielania  zo stránky: https://www.securityconference.de/
a na základe písomného prepisu na stránke: http://www.mid.ru/ru/press_service/minister_speeches/-/asset_publisher/7OvQR5KJWVmR/content/id/2648249

21.02.2017
Andrej Rehák, Levice


Vážené dámy a páni,

Pred desiatimi rokmi prezident Ruskej federácie V.V.Putin vystúpil na tejto konferencii s prejavom, ktorý mnohí na západe poňali ako výzvu a dokonca ako hrozbu napriek tomu, že hlavný zmysel jeho posolstva spočíval v odmietnutí jednostranných krokov a v prechode k čestnej, vzájomne rešpektujúcej spolupráci na základe medzinárodného práva, spoločného hodnotenia globálnych problémov a spoločného nachádzania kolektívnych riešení. V uplynulom období sa varovania o zhubnosti následkov pokusov zamedzenia nastoliť multipolárny svet, žiaľ,  stali skutočnosťou.

Rozširovanie NATO viedlo k nebývalej úrovni napätia v Európe za posledných tridsať rokov. Pritom v tomto roku uplynie 20 rokov od vtedy, kedy bola v Paríži podpísaná „Zakladajúca zmluva“ Rusko – NATO a 15 rokov od doby prijatia Rímskej deklarácie o novej kvalite vzťahov  medzi Ruskom a NATO. Základom týchto dokumentov bola povinnosť Ruska a Západu spoločne zaistiť bezpečnosť na základe vzájomného rešpektovania záujmov, posilňovať vzájomnú dôveru, predísť rozkolu Euroatlantiky a odstraňovať deliace čiary. Nestalo sa tak najmä preto, že NATO, aj napriek tomu ostalo inštitútom „studenej vojny“. Hovorí sa, že vojny sa začínajú v hlavách ľudí. Je logické, že tam by mali aj skončiť. Zatiaľ sa to však so „studenou vojnou“ nestalo. Konkrétne, súdiac tak podľa niektorých prejavov politikov v Európe a USA, vrátane prehlásení, ktoré odzneli včera a dnes na začiatku našej konferencie.

O rozširovaní NATO som už povedal. My kategoricky nesúhlasíme s tými, kto obviňuje Rusko a iné nové centrá globálneho vplyvu, že sa pokúšamepodkopať“liberálny svetový poriadok“. Kríza tohto modelu bola naprogramovaná už vtedy, keď sa koncepcia ekonomickej a politickej globalizácie  rodila najmä ako prostriedok rastu elitného klubu štátov a ich dominovania nad všetkými ostatnými. Stabilita podobného systému objektívne nemôže byť večná. Aj teraz musia zodpovední vodcovia previesť voľbu. Dúfam, že voľba bude uskutočnená v prospech vytvorenia demokratického a spravodlivého svetového poriadku, ak chcete, nazvite to „post-west“ (po západný poriadok), kedy každá krajina opierajúc sa na svoju zvrchovanosť v rámci medzinárodného práva bude sa snažiť o hľadanie rovnováhy medzi svojimi národnými záujmami a národnými záujmami partnerov so zohľadnením kultúrno-historickej a civilizačnej svojráznosti.

Rusko nikdy neskrývalo svoje názory, úprimne podporovalo rovnoprávnu prácu pri vytváraní spoločného priestoru bezpečnosti, dobrých susedských vzťahov a rozvoja od Vancouveru  po Vladivostok. Napätie v posledných rokoch medzi Severnou Amerikou, Európu a Ruskom je abnormálne, ja by som povedal, že je dokonca neprirodzené.Rusko je euroázijská krajina zjednocujúca veľký počet kultúr a národov.  Predvídateľnosť a dobroprajnosť vo vzťahu ku všetkým krajinám boli vždy vlastné našej politike. Práve z týchto pozícií vychádzame  pri tesnej spolupráci v rámcoch Spoločenstva nezávislých štátov, euroázijského ekonomického spoločenstva,Organizácie dobrovoľnej obrany (ОДКБ), Šanghajskej organizácie o spolupráci (ШОС) a skupiny Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika(БРИКС).

Dobré susedské vzťahy a vzájomná výhoda sú základom nášho vzťahu k Európe. Sme časťou jedného kontinentu, spoločne sme písali históriu, žali úspechy vtedy, keď sme pracovali spoločne na rozkvet našich národov. Mnoho miliónov sovietskych občanov položilo svoje životy za slobodu Európy. Chceme ju vidieť silnou, samostatnou v medzinárodných vzťahoch a šetrnou k našej spoločnej minulosti i budúcnosti a ostávajúcou otvorenou celému svetu. Nemôžeme sa radovať z toho, že Európska únia nenachádza v sebe dosť sily k tomu, aby odmietla stavať svoju ruskú politiku na princípe „najmenšieho menovateľa“ , kedy sa základné pragmatické záujmy krajín-členov obetujú rusofóbskim špekuláciám na princípe „solidárnosti“.  Očakávame víťazstvo zdravého rozumu.

Aké vzťahy chceme s USA? Vzťahy pragmatizmu, vzájomného rešpektovania, uvedomenia si osobitnej zodpovednosti za globálnu stabilitu. Naše dve krajiny nikdy neboli v priamom konflikte. Bolo medzi nimi omnoho viac priateľskej histórie akonepriateľstva. Rusko sa nemálo pričinilo za podporu nezávislosti USA, za jeho formovanie sa ako jednotnej silnej mocnosti. Konštruktívna stavba rusko-amerických vzťahov je v našom spoločnom záujme. Tým viac, že Amerika je našim susedom nie menej, ako Európska únia. V Beringovom zálive nás rozdeľuje púhych 4 km. Potenciál spolupráce v politike, ekonomike, v humanitárnej sfére je ohromný.  Samozrejme, je k tomu nutná realizácia. My sme k tomu otvorený natoľko, nakoľko sú k tomu pripravené  USA. Dnes nie je problém v hodnotení genézy takých globálnych výziev ako terorizmus, obchod s narkotikami, kríz zahrňujúcich priestor od Líbie po Afganistan, kde krvácajú Sýria, Irak, Líbya aj Jemen. Diskusia v Mníchove určite umožní podrobne rozobrať všetky tieto problémy, a taktiež prebiehajúce konflikty v Európe. Hlavným mottom musí byť to, že urovnanie kríz nesmie ísť vojenskou cestou.

V plnej miere sa to týka aj vnútri ukrajinského konfliktu. Splnenie opatrení Minskej zmluvy prostredníctvom priameho dialógu medzi Kijevom, Doneckom a Luhanskom nemá alternatívu. Toto je tvrdá pozícia Ruska, západu a aj Bezpečnostnej rady OSN. Je dôležité, aby aj kyjevská vláda začala plniť svoje povinnosti.

Dnes je nutný, tak, ako nikdy, dialóg vo všetkých zložitých otázkach so zameraním na hľadanie obecne prijateľných kompromisov. Konfrontačný postup, prázdne hry sa nevyplatia. Rusko nehľadá konfrontáciu s nikým, ale vždy bude pripravené ochrániť svoje záujmy. Našou bezpodmienečnou prioritou je dosahovať svoje ciele dialógom, hľadanie zhody na základe vzájomnej výhody. Tu je na mieste uviesť ako príklad smernicu kancelára Ruského impéria A. M. Gorčakova, ktorú zaslal v roku 1861 veľvyslancovi Ruska v USAE. A. Steklo: „niet takých rozdielnych záujmov, ktoré by sa nedali zmieriť, horlivo a vytrvalo pracujúc…… v duchu spravodlivosti a zmierlivosti.

Ak by sa všetci podpísali pod takýto prístup, mohli by sme rýchlo prekonať obdobie „post-pravdy (post.truth), zavrhnúť hysterické informačné vojny nanucované medzinárodnému spoločenstvu a prejsť k čestnej práci nerozptyľujúc sa lžou a výmyslami. Nech to bude epocha „post-faloše (post-fake).

Ďakujem


Otázka: Chcel by som zadať konkrétnu otázku o vojenských cvičeniach. Prečo sú ruské vojenské cvičenia také náhle/neočakávané a nepriezračné? V tomto roku sa uskutočnia za posledných 20 rokov  najrozsiahlejšie manévre  „Západ-2017, ktoré znepokojujú susedov Ruska. Čosa dá urobiť v tom, aby nastala v tejto otázke dôvera?

S.V.Lavrov: Viete, že vzťahy medzi Ruskom a NATO, a vôbec činnosť výboru Rusko-NATO boli „zmrazené“ zo strany aliancie, aj keď po kaukazskej kríze v auguste 2008 naši americkí kolegovia, konkrétne bývalá ministerka zahraničných vecí USA K. Raisová, hovorili, že prerušenie práce Výboru Rusko-NATO bolo chybou, práve naopak – výbor musí aktívnejšie fungovať v čase vyostrenia situácie. No, ako sa hovorí, hrable sú tie isté. Aliancia sa rozhodla zmraziť všetku praktickú činnosť a generálny tajomník NATO J. Stoltenberg mi to včera potvrdil. Povedal, že sú pripravení udržiavať kontakty na úrovni veľvyslancov vo Výbore Rusko-Nato a jeho so mnou, ale praktickú prácu zavrhli. Pred časom prezident Fínska S. Nijniste, ako nečlen NATO, vyjadril znepokojenie nad tým, že nielen ruské, ale aj aliančné lietadlá lietajú s vypnutými transpondérmi nad Baltickou oblasťou. Počas návštevy v Rusku otvoril  túto tému s prezidentom Ruska Putinom. Následne prezident Putin prikázal pripraviť návrh riešenia nielen transpondérov, ale aj všeobecne leteckej bezpečnosti v Baltickom regióne. Naši vojenskí predstavitelia priniesli hotový návrh do Bruselu v júli 2016, kedy prebehlo zasadanie Výboru Rusko-NATO. Bol sme presvedčení, že NATO bude okamžite reagovať, experti zasadnú a budúodsúhlasovať tieto konkrétne návrhy za účelom zvýšenia bezpečnosti. Nestalo sa tak. Do dnešných dní nemôžeme začať túto prácu. Včera mi generálny tajomník NATO J. Stoltenberg povedal, že je tu nádej, že sa experti nakoniec zídu v marci.Je to dlho, samozrejme, ale prinajmenšom naše svedomie je čisté.

Včera sa (J. Stoltenberg) dotkol aj témy, ktorá je predmetom Vašej otázky a vyjadril uspokojenie s tým, aký brífing vykonali ruskí vojenskí predstavitelia v súvislosti s minuloročnými jesennými manévrami. Vyjadril očakávanie, že aj pre plánované tohtoročné cvičenia budú vykonané osobitné brífingy.

Čosa týka neočakávaných cvičení, ja nie som vojak, ale viem, že sa na ne pozývajú vojenskí atašé, vrátane krajín NATO, ktorí pracujú v Moskve. Ale hlavná moja odpoveď na Vašu otázku, a povedal som to aj generálnemu tajomníkovi J. Stoltenbergovi, spočíva v tom, že na odstránenie všetkých týchto ohrození a podozrení je nevyhnutné obnoviť vojenskú spoluprácu. Generálny tajomník J. Stoltenberg v kruhu svojich zástupcov včera nevedel povedať, či je k tomu už NATO pripravené. Je to smutné, pretože bez praktickej spolupráce nebudú hoci aké stretnutia diplomatovprinášať žiadny úžitok v riešení problémov bezpečnosti. Čo sa týka našich vzťahov s NATO, my sme už dávno navrhli obnoviť ich. Skôr, než obviniť partnera, hovoriť a robiť niečo v súvislosti s rozširovaním, prvýkrát za desať rokov,bojového potenciálu NATO na hraniciach Ruskej federácie, bolo potrebné predsa len sadnúť si a pokojne sa rozobrať v tom, aká je reálna situácia. Navrhli sme pozrieť sa na mapách u koho, koľko a kde sa nachádzajú zbrane a vojaci NATO a Ruska. Keď vypracujeme takúto spoločnú štatistiku, budeme mať jasný obraz o tom, aký je reálny stav vojenskej bezpečnosti na európskom kontinente. A už od tejto informácie sa môžeme ďalej posúvať v smere ďalších dohovorov o regulácii zbrojenia a o tom, ako zaistiť dodatočné bezpečnostné opatrenia. Opakujem ešte raz – my sme neprerušovali praktickú spoluprácu v rámci Výboru Rusko-NATO.


Otázka: Rusko prinieslo na BR OSN posúdenie prvých troch bodov „Minska-2“:  prerušenie paľby, odvod ťažkej výzbroje a prítomnosť pozorovateľov OBSE vo všetkých oblastiach Ukrajiny. Prečo Rusko nemôže realizovať tieto povinnosti a tým vyslať signál na zvýšenie dôvery a zlepšenia celkovej situácie?
Na konci Vášho vystúpenia ste hovorili o „post-falošnom svete“. Počas predvolebnej kampane v USA sa hovorilo o možnom zasahovaní Ruska do tohto procesu. Vo Francúzsku teraz tiež prebieha predvolebná kampaň a jeden z kandidátov sa sťažoval na zasahovanie Ruska. V tejto súvislosti prezident F. Holland zvolal mimoriadne zasadnutie Bezpečnostného výboru Francúzska.

S.V.Lavrov: Čo sa týka prvej otázky, som rád, že ste čítali Minské dohody. Škoda, že nie do konca, podľa všetkého. Skutočne, prvým bodom je stiahnutie ťažkej výzbroje, no ďalej je povedané, že do 30-tich dní od začiatku sťahovania, ktoré sa začalo v apríli 2014, kyjevská vláda pripraví projekt zákona o voľbách a začne o nej konzultácie s Doneckom a Luhanskom. Možno zadávať rôzne otázky  na termíny toho-ktorého bodu Minských dohôd – nie všade sú uvedené termíny. Ale tu je termín uvedený presne – 30 dní. Sťahovanie začalo. Začiatok konzultácií nebol podmienený zakončením tohto procesu. Od tej doby, ako viete, sa toho veľa pomenilo, zbrane sa stiahli, potom sa stratili z miest uloženia. Špeciálna monitorovacia misia OBSE, ktorá pracovala vo veľmi zložitých podmienkach a ktorej činnosť si my celkovo ceníme  a  počítame s tým, že misia bude reprezentatívnejšou z pohľadu členov NATO a EU, viackrát konštatovala porušenia zastavenia streľby a prítomnosti ťažkých zbraní v zóne bezpečnosti z oboch strán. No bez pochybností v absencii ťažkej výzbroje na úložných miestach bola majstrom strana ozbrojených síl Ukrajiny. Opakujem, že iné narušenia sa vyskytujú na oboch stranách.

Často nás obviňovali (nedávno bolo interview nejakých ukrajinských politológov) v tom, že prezident Ruska V.V.Putin vytvára „živé štíty“ zo žien a detí v Donbase a pokúša sa vštepiť Ukrajincom žijúcim na ľavej strane deliacej čiary, že v Donbase ich nenávidia a Donbasu sa pokúšavštepiť, že ukrajinská vláda ich chce zničiť. Je to natoľko lživé a šité „bielou niťou“! Písali tiež, že Donbas a nejaké ruské vojská sami ostreľujú Doneck, aby to potom zvalili na Ukrajinu.

Vracajúc sa k Vašej otázke, ja som často hovoril o tom, ako dosiahnuť stabilné prímerie, prerušenie streľby. Bez ohľadu na to, aký je vzťah k ruským médiám, denno-denne v priamom prenose vidíme, ako pracujú naši korešpondenti na frontovej línii v Donecku a v Luhansku. Ukazujú reportáže v priamom vysielaní, demonštrujú rozvaliny bytového sektoru, sociálnej infraštruktúry, vrátane škôlok, škôl, polikliník, ukazujú obete mierového civilnéhoobyvateľstva. Začal som sa zaujímať o to, čo sa deje na západnej strane frontovej línie, pozrel som CNN, Fox-News, Euro-News, BBC.  Neuvidel som podobnú prácu korešpondentov západných kanálov na západnej strane línie, aby oni dávali rovnaké zábery v priamom prenose, aké dávajú naši žurnalisti, s nasadením života, niekedy sú ranení a zomierajú. Pýtal som sa západných kolegov, či sa západným žurnalistom neodporúča pracovať na tej strane línie kvôli bezpečnosti. Odpoveď som nedostal. Potom sme poprosili Misiu OBSE, aby vo svojich správach venovali osobitnú pozornosť tomu, aké sú konkrétne deštrukcie/rozvaliny v občianskej infraštruktúre spôsobené streľbou zľava i sprava od deliacej línie. Zatiaľ nedostávame  vyčerpávajúcu informáciu. Tu sa natíska myšlienka, prečo západní korešpondenti, tak agilní vo zvestovaní pravdy o udalostiach na Ukrajine do celého sveta, neukazujú dianie a situáciu na západnej strane línie, ktorú kontrolujú vojská Ukrajiny. Nepúšťajú ich tam kvôli bezpečnosti, alebo je to samo cenzúra. Chcel by som v tom mať jasno. Naša štatistika hovorí o tom, že zničenie sociálnych objektov na strane kontrolovanej Donbasom je násobne väčšie, ako analogická situácia na ľavej strane deliacej čiary. Streľba sa vedie v základe na vojenské pozície. Jednako, niektorí predstavitelia médií sa prepracujú aj na miesta bojov.

Pred nedávnom som videl správu Medzinárodného inštitútu strategického výskumu a správy novinárov novín Washington-post, ktorí boli na frontovej línii a napísali, že násilie v Donbase provokujú dobrovoľné batalióny, ktoré sa nikomu nepodriaďujú, neprijímajú rozkazy od ozbrojených síl Ukrajiny, pôsobia absolútne podľa vlastného uváženia. Novinári doslova napísali, že tam bojuje tisíce ultranacionalistov z „Pravého sektoru“. Ďalej urobili záver, že Kyjevu je zrejme výhodné, aby ozbrojení a rozhnevaní radikáli ostávali na fronte v Donbase a nerobili nový majdan v hlavnom meste. Mimochodom, spomenuli aj bojujúcich zahraničných neonacistov, na ktorých prítomnosť sa tiež oči zatvárajú.

Prejednávame to v rámci „Normandského formátu“.  Dnes bude stretnutie ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska. Otázka o tom, prečo je tak málo informácií o dianí na západnej strane frontu ostáva otvorená a pritom táto otázka je kľúčovou pre odpoveď na Vašu otázku, prečo je malý progres v oblasti bezpečnosti. Jednako, progres vo sfére bezpečnosti nesmie byť samoúčelný. Našim spoločným cieľom je úplné splnenie Minských dohôd, ktoré požadujú zaistenie bezpečnosti na línii styku (spomenul som príčiny, ktoré tomu prekážajú), uskutočnenie ústavnej reformy s tým, že zákon o osobitnom štatúte bude jej časťou, uskutočnenie amnestie pre všetkých účastníkov udalostí bojov v Donbase (presne tak, ako boli amnestovaní bez výnimky všetci účastníci udalostí  na majdane) a potom uskutočnenie volieb. A až potom, ako ustanovujú Minské dohody – ustanovenie úplnej kontroly ukrajinskou vládou na hranici s Ruskou federáciou. Zatiaľ, ako som už povedal, to nevidíme.

Čo sa týka toho, čo hovoria naši európski partneri vo vzťahu k sankciám. Už som sa vyjadroval o tom, ako nelogicky a umelo znie veta „Minské dohody musia byť splnené Ruskom a potom EU zruší sankcie“. My tiež chceme, aby boli Minské dohody splnené. My nezrušíme svoje sankcie proti EU dovtedy, kým nebudú splnené. To si tiež treba uvedomiť. Viem, že je v Paríži, Berlíne a verím, že aj vo Washingtone a iných metropolách, ako aj v štábe NATO, dobre známy reálny obraz o udalostiach na Ukrajine, ako aj o príčinách blokovania Minských dohôd.A hľa, nesprávne poňatý princíp solidárnosti s tými, ktorí sa rozhodli priniesť Ukrajine slobodu a európske cennosti nedovoľuje ľuďom o tom nahlas hovoriť. Keď naša dobrá priateľka Vysoká predstaviteľka EU pre zahraničné záležitosti a politike bezpečnosti F. Mogheríniová hovorí, že sankcie sú nástrojom realizácie „Minska-2“,  ja to vnímam ako ideu toho, aby sa sankciami regulovala kríza na Ukrajine – veď sankcie jednoznačne zvaľujú vinu na Rusko. F. Mogheríniová síce možno len  „freudovsky“, povedala nasledovné: „My budeme čakať na to, kým Rusko ustúpi, vzdá sa „Minska-2“, urobí nejaké jednostranné kroky a donúti domobrancov v Donbase na prijatie jednostranných krokov.“ Skrytý odkaz tejto pozície spočíva v tom, že netreba pracovať s Kyjevom, Kyjev všetko robí správne. No ja som presvedčený, že pravda v rozhodujúcich hlavných mestách je známa. Veľmi dúfam, že, hoci aj nie verejne, tak aspoň v bezprostredných kontaktoch s predstaviteľmi ukrajinskej vlády sa posielajú zodpovedajúce signály. Nielen, že dúfam, ale viem, že je to tak. Nakoľko sa signály prijímajú, je mi ťažko súdiť.

Čo sa týka druhej otázky, týkajúcej sa akoby zasahovania Ruska do predvolebných kampaní a iných procesov v zahraničných krajinách. Viete, keď D. Trump vyhlásil, že voľby neboli veľmi  čestné a za demokratov hlasovali aj tzv. mŕtve duše, Demokratická strana požiadala o predloženie faktov. Prečo, keď nás v niečom obviňujú, nikto si žiadne fakty nepýta.  Fakty som nevidel – ani v súvislosti s pokusmi o útoky na stránky Demokratickej strany, ani v súvislosti s tým, čo sme, akože robili vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku.

Boli priznané fakty v Nemecku pred niekoľkými rokmi, keď bolo preukázané, že sa odpočúva celé najvyššie vedenie štátu. V týchto dňoch sa objavil únik informácií v súvislosti s tým, že prezidentská kampaň vo Francúzsku v roku 2012 bola sprevádzaná kyberšpionážou zo strany CIA. Predstaviteľ CIA dnes povedal nejakému novinárovi, že môžete napísať, že nebudú túto tému komentovať. Zaiste, nemajú komentáre. No keď môj dobrý priateľ, minister zahraničných vecí Francúzska J.M.Eiro už po rozšírení informácií o voľbách v roku 2012 aj o podozreniach, že CIA zasahovalo do týchto volieb (hoci tam nebolilen podozrenia, ale, ako tomu ja rozumiem, aj konkrétne fakty) vystupoval v parlamente, hovoril o tom, že budú proti kyberšpionáži ako zo strany Ruska, tak aj zo strany iných krajín. No skromnosť, samozrejme vždy skrášľuje človeka, ale v tomto prípade ešte raz prosím, aby ste predložili fakty.

Pripomeniem, že Rusko, ako prvá krajina pred mnohými rokmi iniciovala v OSN prácu v záujme odsúhlasenia pozícií v oblasti medzinárodnej informačnej bezpečnosti alebo kyberbezpečnosti. Veľmi dlho sa tomu naši západní partneri vyhýbali. Nakoniec, pred niekoľkými rokmi sme prijali rezolúciu konsenzom. Bola vytvorená skupina vládnych expertov, ktorá vypracovala dobrú správu. Táto správa sa stala základom novej rezolúcie. Bola vytvorená ešte jedna skupina expertov, ktorá sa teraz bude zaoberaťtouto otázkou. My sme už dávno navrhovali našim kolegom, aby sme sa vecnejšie a konkrétnejšie zaoberali otázkou kyberbezpečnosti v profesionálnom, technickom a technologickom zmysle. Keď Američania za B. Obamu začali „loviť“ našich občanov v rozpore s dohodou, ktorú máme, a neoznamovali nám, že ich „ulovili“ kvôli podozreniam z kybernetických trestných činov, navrhli sme sadnúť si a začať riešiť všetky tieto otázky. My určite nechceme, aby sa naši občania zaoberali takýmito nezákonnými kybernetickými vecami. V novembri 2015 sme predložili administrácii B. Obamu sadnúť si a začať takúto dvojstrannú prácu o kyberšpionáži, kyberbezpečnosti a o všetkých kybernetických podozreniach. Rok sme nemali od nich žiadnu reakciu.. Hoci som to pripomínal J. Kerrymu zakaždým, keď sme sa stretli. Nakoniec v decembri 2016 navrhli stretnutie a potom oznámili, že sa u nich mení administrácia a navrhli všetko odložiť.

Dnes federálna kancelárka Nemecka A. Merkelová, hovoriac o kyberbezpečnosti, spomenula veľmi zaujímavú myšlienku o tom, aby sa s týmto problémom zaoberal Výbor Rusko-NATO. Vraciam sa k odpovedi na samú prvú otázku. Boli sme vždy za to, aby Výbor Rusko-NATO fungoval maximálne konkrétne. Nie my sme prerušili spoluprácu. Ak teraz kancelárkaNemcka, jedného z vedúcich krajín NATO, vystupuje za to, aby sa Výbor Rusko-NATO zaoberal kyberbezpečnosťou, považujem to za signál k tomu, že v krajnom prípade Berlín chce, aby Výbor Rusko-NATO obnovil plnohodnotné fungovanie a neobmedzoval sa len na diskusie.