zdroj: http://www.spiegel.de/international/world/europe-responds-to-trump-win-with-nuclear-deterrent-debate-a-1125186.html

 

 

Preklad SV 9-9.12.16

Celé desaťročia, americké jadrové zbrane slúžili ako garancia európskej bezpečnosti. Ale čo sa stane ak Donald Trump spochybní tento jadrový štít? Debata o alternatívam k americkej obrane sa už začala v Berlíne a Bruseli.

 

Problém je tak tajný, že dokonca ani nie je na zozname dennej agendy v centrále NATO. Keď v Bruseli vojenskí predstavitelia a diplomati o tom hovoria, stretávajú sa súkromne a vo veľmi malých skupinkách – niekedy len dvaja alebo traja ľudia súčasne. Existuje dôvod prečo na oznamoch vyvesených v centrálach čítame „zákaz utajenej konverzácie?“

A tento problém je extrémne citlivý. Aliancia chce zabrániť verejnej diskusii za každú cenu. Takáto debata, varuje jeden diplomat, by mohla spustiť „lavínu.“ Základy transatlantickej bezpečnostnej architektúry by mohli byť ohrozené ak táto „Pandorina skrinka“ bude otvorená.

Veľká neistota

 

Diskusia sa krúti okolo jadrového zastrašovania. Desiatky rokov bola posledná hranica obrany pre Európu, voči možnej Ruskej agresii, poskytovaná americkým jadrovým arzenálom. Ale odkedy bol Donald Trump zvolený za 45. prezidenta Spojených štátov, úradníci v Berlíne a Bruseli už si nie sú istí, že Washington bude naďalej držať ochrannú ruku nad Európou.

 

Zatiaľ nie je jasné aký kurz naberie zahraničná politika novej administratívy – a či vôbec naberie nejaký kurz. Je možné, že Trump bude viesť zahraničnú politiku Spojených štátov podľa rovnakých princípov, ako vedie svoje korporátne impérium: s maximálnou úrovňou nepredvídateľnosti.

 

So svojimi znevažujúcimi vyhláseniami počas volebnej kampane o NATO ako o „zastaralom“, Trump už vytvoril pochybnosti o americkej lojalite k aliancii. Následne sa Európa začala pripravovať na budúcnosť v ktorej je pravdepodobné, že bude musieť zobrať na seba väčší diel nákladov na vlastnú bezpečnosť.

 

Ale čo sa stane ak novozvolený prezident bude mať ešte fundamentálnejšie zmeny názorov na americkú bezpečnostnú politiku? Čo ak bude spochybňovať jadrový štít, ktorý poskytoval bezpečnosť Európe počas studenej vojny?

 

Po viac ako 60 rokov Nemecko verilo svojej bezpečnosti v NATO, a vo vedúcu úlohu Spojených štátov. Bez spoľahlivých zastrašujúcich prostriedkov budú európsky členovia NATO zraniteľní voči možným hrozbám z Ruska. Bude to koniec severoatlantickej aliancie.

 

Môžu do toho vstúpiť Francúzi alebo Briti?

 

V európskych hlavných mestách sa úradníci zamýšľajú o možnosti európskeho jadrového štítu od zvolenia Trumpa. Prekážky – vojenské, politické a v medzinárodnom práve –  sú masívne a neexistujú žiadne konkrétne úmysly alebo plány. Francúzsky diplomati v Bruseli už diskutujú problematiku s partnermi z ostatných členských štátov: Môžu sa Francúzi a Briti, ktorí vlastnia jadrový arzenál, zapojiť do poskytovania ochrany ďalším štátom ako napríklad Nemecko?

 

„Je dobré, že sa konečne o tom začalo diskutovať,“ povedal Jan Techau, riaditeľ Holbrookovho fóra v Americkej akadémii v Berlíne.  Otázka budúcej európskej jadrovej bezpečnosti je slonom v porceláne v európskej bezpečnostnej diskusii. Ak garancia jadrovej bezpečnosti Spojenými štátmi zmizne, potom bude dôležité vyjasniť, kto nás bude chrániť v budúcnosti.  A ako budeme sami preventívne pôsobiť, aby sme neboli vydieraní jadrovou problematikou v budúcnosti?“

 

Článok v novembrovom čísle časopisu Foreign Affairs tvrdí, že ak Trump vážne spochybní americké záruky, Berlín bude uvažovať o vytvorení európskeho jadrového štítu na základe Francúzskych a Anglických možností. V Nemecku rešpektované noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung v úvodníku dokonca uvažujú o „nemysliteľnom“: o nemeckej bombe.

 

‘Posledná vec, ktorú teraz Nemci potrebujú’

 

Politici v Berlíne chcú zabrániť diskusii za každú cenu. „Verejná diskusia o tom, čo sa stane ak Trump zmení americkú jadrovú doktrínu je tá posledná vec, ktorú Nemecko teraz potrebuje,“ povedal Wolfgang Ischinger, riaditeľ Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (Munich Security Conference). „Bola by to katastrofálna chyba ak by Berlín začal tento druh diskusie. Možno Nemecko skutočne chce jadrovú zbraň napriek všetkým predchádzajúcim sľubom? Poskytlo by to vážne argumenty na každú protinemeckú kampaň.“

 

Lenže diskusia už nie je vylúčená v relatívne bezpečných kruhoch „think tankov“ a zahranično-politických publikáciách. V rozhovore v polovici novembra, ktorý získal medzinárodnú pozornosť, Roderich Kiesewetter, predseda konzervatívnych Kresťanských demokratov vo Výbore pre zahraničnú politiku v Nemeckom parlamente, navrhol Francúzsko-britský jadrový štít v prípade, že  Trump skutočne spochybní americkú ochranu Európy. „Jadrový štít Spojených štátov a záruky jadrovej bezpečnosti sú pre Európu imperatívom.“ povedal pre Reuters. „Ak Spojené štáty už viac nechcú poskytovať tieto záruky, Európa bude potrebovať jadrovú ochranu za účelom odstrašovania.“

 

Minulý víkend, šéf administratívy Angely Merkelovej, Peter Altmaier, povedal v interview, že poskytovanie jadrového štítu pre Európu bolo americkým politicko-bezpečnostným záujmom.“ Okrem iného povedal, „dva členské štáty EU vlastnia jadrové zbrane.“

 

Nepopulárne a politicky výbušné

Kiesewetter tvrdí, že Európa sa musí pripraviť na všetky eventuality. „Nemôžu existovať žiadne obmedzenia pokiaľ ide o diskusiu o bezpečnosti,“ povedal. Bezpečnostný expert CDU  je bývalý plukovník armády, a zastával vysoké funkcie v centrále NATO v Bruseli, a tiež v centrále vojenskej aliancie v Mons, Belgicku. Po zvolení Trumpa hovoril nielen s francúzskymi a britskými diplomatmi, ale zisťoval názory aj vnútri nemeckej vlády.

Povedal, že hovoril s Christophom Heusgenom, bezpečnostným poradcom Merkelovej, a s riaditeľom politickej stratégie Ministerstva obrany Gésom von Geyr. Kiesewetter povedal, že problém nie je jediným, ktorým sa Kancelárka alebo Minister obrany zaoberajú. Zároveň, povedal, že nadobudol dojem, že jeho myšlienky neboli odmietnuté ako fantázie.

Je pochopiteľné, že nemecká vláda chce rýchlo ukončiť túto diskusiu. Problematika je politicky výbušná a môže byť veľmi nepopulárna. Vo výskumoch verejnej mienky viac než 90 percent Nemcov odmieta myšlienku, že by Nemecko vlastnilo vlastnú jadrovú zbraň. Americký jadrový štít poskytuje Nemcom luxus stáť na správnej strane v diskusii o morálke, dokonca aj keď Washington garantuje ich bezpečnosť.

Zlá správa

Oficiálny predstavitelia v Bruseli  sú vzrušení vyhláseniami prichádzajúcimi z Berlína. „Fakt, že tieto úvahy boli zverejnené je veľmi znepokojujúci,“ povedal diplomat reprezentujúci jeden z členských štátov NATO. „Môže to poslať zlú správu do Ameriky, ale tiež groteskne zlú správu do Ruska,“ povedal Ischinger.  Upozornil, že táto správa nemôže byť vyslaná do Washingtonu, že Európa je v procese hľadania alternatív k americkému ochrannému štítu.

 

Ale vojenskí dôstojníci a diplomati adresujú tento problém do centrály NATO. Jeden diplomat povedal, že tieto myšlienky cirkulujú „neformálne a mimo záznam“ vnútri veliteľstva NATO už niekoľko mesiacov. Vyhlásenie urobené pánom Kiesewetterom reflektuje znepokojenie, ktoré existuje všade v Európe, čo bude znamenať inaugurácia Trumpa pre záväzky USA a ich stratégiu jadrového zastrašovania.“

 

Na jadrové otázky upútal Trump  pozornosť najmä za pohotové poznámky, ktoré urobil počas kampane. „Ak máme jadrové zbrane, prečo ich nemôžeme použiť?“ údajne povedal počas briefingu o zahraničnej politike v lete.

 

Počas kampane sa tiež hral s myšlienkou eliminácie nukleárneho štítu USA, ktorý poskytuje ochranu Japonsku a Južnej Kórei. Jednoducho priamo navrhol, že tieto dva ázijské národy by si mali vyvinúť vlastné jadrové zbrane. Európania sa odvtedy obávajú, že podobná vyhrážka by mohla byť namierená aj k nim.

 

Takéto komentáre prišli v čase, keď je Moskva zameraná na jej rolu jadrovej veľmoci viac než kedykoľvek predtým od konca studenej vojny. Ako Spojené štáty, aj Rusko je v súčasnosti v procese modernizácie jadrového arzenálu. Za posledných pár rokov, skryté hrozby o Moskovskom jadrovom arzenále sa stali súčasťou štandardnej rétoriky Vladimíra Putina.

Britské a Francúzske zastrašovanie

Európa môže čeliť veľmi vážnym prekážkam, ak bude hľadať svoj vlastný jadrový štít. Prečo by mala Británia, v súčasnom procese opúšťania Európskej únie, s súhlasiť s ochranou EU?

A prečo by mali dať Francúzi Nemcom nejaký sľub, keď príde na zastrašovanie francúzskou údernou silou? Obaja, Francúzi i Briti, vraj odmietli uvažovať o tomto nápade už pri počiatočných sondovaniach v Bruseli. Ale je tam ešte oveľa väčší problém. Dokonca aj keby spolupracovali, boli by Európske jadrové sily  dostatočne silné, aby garantovali jadrové odstrašovanie?

Pravdepodobne, áno. Spočítajúc ich dohromady, Británia a Francúzsko majú síce len 10 percent jadrových zbraní v porovnaní s Američanmi, ale ich schopnosť odvetného úderu je dostatočne silná, aby účinne odstrašila potencionálnych útočníkov.

Jadrový štít Spojených štátov, vytvorený pre členské štáty NATO, je zložený z dvoch komponentov: Strategické elementy sa skladajú zo stoviek interkontinentálnych balistických rakiet, masívnej letky bombardérov a tuctu ponoriek triedy Ohio. Každá ponorka má k dispozícii viac ako 20 rakiet Trident II (D5) s rôznymi hlavicami.

Taktické elementy, špeciálne navrhnuté pre Európsku bojovú scénu, sú zložené z viacej než 180 lietadiel B61-3 a 4 schopných niesť rakety, ktoré sú rozmiestnené na šiestich leteckých základniach v piatich rozličných členských štátov NATO. Viacej ako 20 jadrových bômb je uskladnených v obci Büchel v Nemecku, a sú použiteľné na nemecké útočné stíhačky Tornado.

Spolu majú, Francúzsko a Británia, približne 450 jadrových hlavíc. Francúzsko používa štyri strategické balistické raketové ponorky, schopné niesť 16 rakiet so štyrmi až šiestimi viacnásobnými hlavicami. Francúzsko  má  tiež približne 50 bojaschopných lietadiel Mirage 2000N a útočných stíhačiek Rafale, ktoré sú vybavené jadrovými bojovými raketami.

 

Británia má štyri strategické raketové ponorky typu Vanguard, ktoré tiež majú na palube rakety Trident II (D5), ktoré môžu niesť až 160 jadrových hlavíc. Lenže technologicky sú Briti závislí na Američanoch.

Dostatočné pre obranu Nemecka

„Pozerajúc celkovo z vojenského hľadiska, jadrové zbrane držané Francúzmi a Britmi by pravdepodobne boli dostatočné na obranu Nemecka,“ povedal Techau z Americkej akadémie. Fakt, že nemajú rovnaký počet jadrových zbraní ako Rusko vôbec nevadí. „Schopnosť odvetného úderu, ktorá je rozhodujúca pre odstrašovanie, určite existuje.“

Hoci politicky sú záležitosti komplikovanejšie. Francúzsko vždy považovalo svoju jadrovú výzbroj za svoju komparatívnu národnú výhodu, a nikdy nenechalo svoje zbrane pod mandátom NATO. Koordinuje ich s Bruselom, ale môže sa rozhodovať nezávisle na aliancii o každom potencionálnom použití svojich jadrových zbraní.

Dokonca počas studenej vojny, bolo uskutočnených niekoľko politických pokusov vytvoriť Nemecko-Francúzsku jadrovú spoluprácu, ale nikdy sa to nepodarilo.

Kancelár Konrad Adenauer a Minister obrany Franz Josef Strass dúfali v spoluprácu s Parížom. Ale Charles de Gaulle okamžite zastavil tajný projekt ihneď po svojom zvolení v roku 1958.

Neskôr, po dvoch rokoch, potom čo prehral vo voľbách, bývalý Nemecký kancelár Helmut Schmidt zo stredo-ľavej strany Sociálnej demokracie (SPD) tiež ponúkal obchod. Navrhoval, aby Francúzsko rozšírilo svoj jadrový dáždnik aj na Nemecko. Na výmenu, Západné Nemecko ponúkalo svoj „kapitál a finančnú silu“, aby pomohlo financovať Francúzsky jadrový program.

Francúzsko sa vyhýba Nemecku.

Helmut Kohl, ktorý bol kancelárom v tom období, odmietol tú myšlienku ako „intelektuálny chyták.“ Tajný protokol datovaný z decembra 1985 – a jediný, ktorý bol zverejnený na začiatku tohto roku – ukazuje prečo bola Kohlova nedôvera oprávnená. V ňom (tajnom protokole), sa francúzsky prezident Francois Mitterrand  priznal Kohlovi, že Francúzsko nebude ochotné „poskytnúť Nemecku jadrovú ochranu.“ Povedal, že francúzsky jadrový potenciál môže slúžiť len na ochranu „malého územia“ – inými slovami, Francúzska. Ak by Paríž rozšíril svoju ochranu, povedal francúzsky leader, mohlo by to vystaviť krajinu „smrteľnej hrozbe.“ Inými slovami, Mitterrand nechcel riskovať život za obranu Nemecka.

 

Dokonca ja keby Francúzsko zmenilo svoju pozíciu, podľa medzinárodného práva by bolo ošemetné pre Nemecko vojensky participovať na Európskom jadrovom štíte. Či je, alebo nie je Nemecká účasť v jadrovom štíte NATO  povolená podľa medzinárodného práva je predmetom vážnej diskusie. Skutočná nemecká bomba by porušila podmienky aj Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), a tiež Dohody Dva plus Štyri, dohody ktorej výsledkom je znovuzjednotenie Nemecka.

 

Keď sa stali signatármi NPT v roku 1975, Nemci sa zaviazali „neprijať premiestnenie jadrových zbraní alebo iného výbušného jadrového materiálu od žiadneho držiteľa alebo ovládať takéto zbrane alebo výbušniny priamo, alebo nepriamo.“ Počas vyjednávania o Nemeckom zjednotení v roku 1990, vtedajší kancelár Kohl tiež potvrdil Nemecké „vzdanie sa“ výroby, vlastníctva a kontroly jadrových zbraní. Táto podmienka sa stala integrálnou súčasťou Dohody Dva plus Štyri.

Európska jadrová sila?

Lenže Nemci si vždy nechávajú nejaké zadné vrátka otvorené. V diplomatických nótach pripojených k Nemeckým ratifikačným dokumentom k NPT, vláda v Bonne vyhlásila, že v čase podpísania „bola presvedčená, že žiadne zmluvné ustanovenie nemôže byť prekážkou ďalšieho rozvoja Európskeho zjednotenia, najmä pri vytváraní  Európskej únie s primeranými možnosťami.“ Wolfgang Mischnick, predseda parlamentného klubu Strany slobodných demokratov, ktorí sa v tom čase delili o moc s Kohlovými Kresťanskými demokratmi, verejne objasnil, načo myslel počas zasadnutia Bundestágu 20. februára 1974, keď povedal: „Stále existuje možnosť vytvoriť Európsku jadrovú silu.“

O štyridsať rokov neskôr je tento problém aktuálny a bol poprvýkrát nastolený. S ním prichádza aj otázka do akej úrovne si Európania navzájom dôverujú. Skutočný test príde ak sa Spojené štáty rozhodnú stiahnuť svoje jadrové sily z Európy. Potom budú Európania prinútení spýtať sa, či sú Paríž a Londýn pripravení garantovať bezpečnosť pre Nemecko a ostatných Európanov. A tiež: Budú Nemci dôverovať jadrovému štítu poskytovanému ich európskymi partnermi?

Pre Francúzsko, ktoré vždy považovalo Európsku závislosť na NATO za podozrivú, európsky jadrový štít reprezentuje tiež príležitosť. Jadrový arzenál pod vedením Francúzska, ktorého veľká časť by bola financovaná Nemcami, by v podmienkach európskej bezpečnosti ekonomicky oslabenú krajinu postavil do dominantnej pozície.

Napísali Konstantin von Hammerstein, Christiane Hoffmann, Peter Müller, Otfried Nassauer, Christoph Schult a Klaus Wiegrefe

 

Pre Slobodný vysielač preložil Martin Urminský