Graffiti in Diyarbakir, Turkey, in support of the pro-Kurdish H.D.P. party, which has won 50 seats in Turkey’s Parliament and endured a government crackdown (Stoyan Nenov/Reuters).

DIYARBAKIR, Turecko — V regióne, kde patriarchát je pravidlom, Kurdská spoločnosť bola veľmi dlho vzácnou výnimkou. Žena, ktorú bije manžel, môže požiadať, aby jeho výplata bola prevedená na ňu, ako súčasť jeho trestu.

Kurdské mestá musia, so všeobecným súhlasom, mať spolustarostov, jedného muža, jednu ženu. Všetci členovia parlamentu musia kandidovať v genderovo vyvážených kandidátkach. Nový zamestnanci mestkých úradov a klienstských pracovísk sú ženy, pokiaľ nie je na pracovisku polovička mužov a polovička žien.

V miestnych vládach, zastupiteľstvách a výboroch majú muži a ženy spolu-exekutívcov, s jednou výnimkou: Ministerstvo Ženských Záležitostí. Každé rozhodnutie týkajúce sa žien môže byť urobené len ženami.

Dokonca aj kurdské partizánske jednotky sú plne integrované podľa rodu: Ženy obsadzujú tie isté bojové pozície ako muži, a keď armáda ide do vojny, poveria ženu, aby riadila jednu z hlavných jednotiek.
Existuje však jeden veľký problém s týmto aspektom kurdského života, minimálne v Turecku: Mal by byť, vlastne, postavený mimo zákon ako súčasť zásahu tureckej vlády po zmarenom pokuse o puč z minulého leta. Spolu so zatýkaním kurdských politických lídrov, vláda si vzala za cieľ potlačenie podpory genderovej (rodovej) rovnosti.

Takýto bol vizionársky svet zakázanej Strany kurdských pracujúcich (P.K.K). P.K.K môže byť opäť teroristickou organizáciou z pohľadu tureckej vlády, Európy a Spojených štátov, ale zároveň už dlho má ženské práva ako ústrednú tému svojej politickej platformy.
Táto platforma je jedna z hlavných legálnych politických strán a má reálnu podporu v silne kurdských územiach východného Turecka. V tomto regióne kde má filozofia P.K.K širokú popularitu, získala prokurdská strana H.D.P. 50 kresiel v tureckom parlamente, a jej miestne sestrerské strany vyhrali voľby starostov v 103 mestách.
Začiatkom novembra, hoci turecká vláda obmedzila H.D.P. – tretiu najväčšiu politickú stranu v krajine v nedávnych národných voľbách, kde získala šesť miliónov hlasov – uväzniac 10 jej členov parlamentu, vrátane jej mužských a ženských spolu-leaderov.

Štátna moc pokračovala v zatýkaní spolu-starostov v kurdských regiónoch, nahradiac ich svojimi prívržencami. Prívrženci boli zatiaľ vymenovaní, aby prevzali administratívu, odhadom v 40 zo 103 komunít spojených s H.D.P.

Jedna z prvých vecí, ktorú vládny prívrženci urobili v posledných týždňoch, bolo začatie rozpúšťania spolu-exekutívcov, zatvoriac niektoré ženské centrá, a rozhodnúc, že ich výplaty sú zneužívané a nezákonné.

„Tento zásah je namierený na ženy a zatvára ženské organizácie,“ povedala Feleknas Uca, členka parlamentu z Diyarbakir. „Je to úder proti slobode žien. Urobili veľa vyhlásení ako, „Mali by ste ísť a mať tri deti.““

Transformácia gendrových (rodových) práv na kurdských územiach východného Turecka prebieha viac než dekádu, hoci svoj rozmach získala, až keď sa H.D.P. veľmi zadarilo v posledných pár rokoch. Hoci bola pro-kurdská, za členov mala strana tiež etnických turkov. Väčšina filozofie H.D.P pochádza z ideológie P.K.K, ktorej leader, Abdullah Ocalan, od začiatku podporoval ženy ako rovnocenných partnerov mužov, dokonca aj na bojisku.

Pre veľa lavicovo založených žien v Turecku a na západe, je P.K.K. považovaná za hrdinského šampióna ženskej rovnosti a jedinú, na rozdiel od ostatných revolučných skupín, ktorá dokázala uplatniť svoje princípy v praxi, nielen na bojisku, ale aj v domovoch.

Toto sa podarilo v spoločnosti, ktorá je tradične silno patriarchálna, kde polygamia je bežná, vraždy zo cti sú akceptované a dievčatám nie je dovolené sedieť za tým istým stolom ako ich otcovia. Tehotným ženám nie je dovolené ukazovať sa na verejnosti, a ženy sú varované, aby sa nesmiali verejne.

Jedna z prvých vecí, ktoré strana H.D.P. urobila bolo pravidlo, že žiadny muž, ktorý má viacej ako jednu ženu, sa nemôže uchádzať o žiadne stranícke miesto. Manželia obvinení z týrania boli rovnako vylúčení zo strany. Ale najväčšou inováciou boli spolu-vodcovské pozície na každej úrovni, a princíp, že ženy by sa mali samy rozhodovať o ženských záležitostiach.

„Toto zapríčinilo transformáciu, ktorej úroveň si neviete ani predstaviť,“ povedala Meral Danis Bestas, členka parlamentu z Adany v južnom Turecku.

Female peshmerga fighters held front-line positions last year near Sinjar, Iraq (Bryan Denton for The New York Times).

Dôraz na genderovú (rodovú) rovnosť dosiahol vrchol v kurdských domovoch a rodinnom živote. Mnohé politické hnutia prijali rovnaké práva, ale neznamenalo to, že muži začali umývať doma riad.

Kurdský novinár, Sedat Yilmaz, povedal, že zmeny postojov boli výraznejšie než len verbálne. Keď poprvýkrát prišiel domov do svojej dedinky z vysokej školy a začal umývať riad spolu s matkou, jeho strýko ich navštívil a nadával im. „Poslali sme ťa do školy, aby si sa naučil byť mužom,“ povedal.

„Moja matka sa tvárila, že s ním súhlasí, ale môžem povedať, že bola potešená,“ povedal pán Yilmaz.

„Nemôžem povedať, že všetko je odteraz doma rovnoprávne,“ povedala pani Bestasová. „Ale ženy dnes nemajú problém povedať, „Ak ja som v kuchyni, ty tam môžeš byť tiež,““ A keď je žena živiteľka, od manželov sa očakáva, že vykonajú väčšinu domácich prác, a ak to neurobia, ženy môžu ísť do ženského centra formálne sťažovať.

„Doma so mnou môj otec odteraz konzultuje všetko,“ povedala Pelin Ucesová, 26-ročná študentka medzinárodných vzťahov. „Diskutujeme o politike, môžem ho otvorene konfrontovať a dnes moja rodina chce, aby sme boli silnejšie. Povedali mi, „Urob si vodičských preukaz, aby si stála na vlastných nohách.“
Pani Ucesová, ktorá nosí obtiahnuté šaty, vysoké podpätky a silný mejkap, ťažko vyzerá ako súčasť revolúcie.

Sediac s dvomi priateľkami v kaviarni v Diyarbakir, vymieňajúc si zážitky z vojny, ktoré počula o kurdských ženách, ktoré boli partizánkami – „Ženy sú najlepšie odstreľovačky,“ vyhlásila pani Ucesová. Každá z nich, oblečená rovnako, s plným náručím štrikovania, pletúc šály a svetre počas rozhovoru. „Naša armáda má ženy partizánky,“ povedala jedna z priateliek. „Turci nemajú žiadne.“

Arzu Demir, ktorá napísala dve knihy o kurdských partizánkach, povedala, že rola žien v kurdských vojenských jednotkách bola hlavným faktorom v rastúcom význame rovnakých práv vo všeobecnosti.
„Sila prichádza z našej organizovanosti, a pretože sme ozbrojené,“ povedala. „Stále existujú muži, ktorí si myslia, že ženy sú otrokyne, ale keď sú ženy ozbrojenou silou, muži sa ich boja.“

Obe jej knihy boli v Turecku zakázané, a pani Demir za ne čelí trestnému stíhaniu. Boli však populárne, a vyšlo niekoľko reedícií, boli na zozname bestselerov dokonca medzi etnickými turkami v západnom Turecku.

Vahap Coskun, profesor práva na Univerzite Dicle v Diyarbakir a kritik P.K.K. pripúšťa, že podpora žien kurdských strán má dopad ďaleho za hranicami regiónov.

„Vplýva to na iné politické strany, aby tiež ohlásili viacej ženských kandidátov v západnom Turecku,“ povedal. „Tiež to zvýšilo viditeľnosť žien v spoločenskom živote, ako aj vplyv žien na politický život.“
Zatiaľ žiadna národná strana nemá 50 percentnú účasť žien v úradoch ako H.D.P., ženské politické kandidátky pribudli dokonca aj v konzervatívnej, proislámskej, vládnucej strane A.K.P.

Pani Bestas, právnička, povedala, že očakávala, že počas stanného práva Turecká vláda môže pokračovať v demontáži konkrétnych výhod, ktoré kurdské ženy dosiahli. Zmeniť postoje bude oveľa ťažšie, povedala, „Tento zásah nie je dostatočne silný, aby zmenil naše princípy.“

Preložil UM

Zdroj: Crackdown in Turkey Threatens a Haven of Gender Equality Built by Kurds – The New York Times