android-malware

zdroj: TheGuardian

Preklad SV 2.11.16

 

Extrémne sledovanie sa stalo v Anglicku zákonom takmer bez mihnutia oka

Návrh zákona o investigatívnych právomociach legalizuje množstvo nástrojov na špehovanie a hackovanie bezpečnostnými službami.

Návrh zákona, ktorý dáva Anglickým výzvedným službám a polícii najrozsiahlejšie právomoci v západnom svete, nadobudol platnosť takmer bez mihnutia oka, stretol sa len so symbolickým odporom vnútri parlamentu a takmer žiadnym mimo.

Zákon o investigatívnych právomociach, schválený vo štvrtok, legalizoval široký rozsah nástrojov na špehovanie a hackovanie bezpečnostných služieb neporovnateľným so žiadnou inou západnou európskou krajinou či dokonca USA.

Spravodajské agentúry a polícia začali rok s podporou aspoň nejakej opozície, znovu diskutujúc o  argumentoch za a proti.  Nakoniec, čeliac verejnej apatii a zmätku v opozícii, vláda nemusela urobiť jediný ústupok súkromnej lobby.

Americký informátor „whistleblower“ Edward Snowden twítoval: „Anglicko práve legalizovalo najextrémnejšie sledovanie v histórii západnej demokracie. Ide ďalej než mnohé autokracie.

Snowden v roku 2013 odhalil širokú škálu masového sledovania – spravodajské agentury preferujú označenie ako zberu veľkého množstva dát – od Americkej Národnej Bezpečnostnej Agentúry a Anglickej GCHQ, ktoré pracujú v tandeme.

Ale napriek šíreniu strachu z útokov islamistov,  privátnej lobby sa nepodarilo urobiť veľký pokrok. Dokonca v Nemecku, s východonemeckou históriou masového  sledovania Stasi a kde Snowdenove odhalenia spôsobili najväčšie protesty, Bundestag nedávno prijal legislatívu dávajúcu spravodajským službám väčšie právomoci.

Minulý rok Spojené štáty prijali skromnejší zákon obmedzujúci hromadný zber telefónnych dát, ale víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách je potencionálne hlavnou pákou pre ochrancov súkromia. Počas kampane Trump povedal poznámky, ktoré môžu znamenať, že by rád využil silu spravodajských agentúr proti politickým oponentom.

Liberálny demokrat Lord Strasburger, jeden z vedúcich hlasov proti zákonu o investigatívnych právomociach, povedal: „Nemusíme sa obávať anglického Donalda Trumpa. Ak s jeden príde a nie je to nemožné, vytvorili sme nástroje na represiu. Ak by nás Labouristi podržali, mohol byť ten zákon lepší. Skončili sme so zlým zákonom, pre ich nezáujem.

„Skutočný Donald Trump má prístup ku všetkým dátam, ktoré britské strašidlá a toho by sme sa mali obávať.“

Zákon o investigatívnych právomociach legalizuje právomoci, ktoré bezpečnostné agentúry a polícia používajú už celé roky bez vysvetlenia verejnosti a parlamentu. V októbri Tribunál investigatívnych právomocí, jediný súd, ktorý prijíma sťažnosti proti MI6, MI5 a GCHQ, stanovil, že počas 17 rokov boli nelegálne zhromažované hromadné dáta o utajených osobných údajoch bez zákonného dohľadu.

Jeden z negatívnych aspektov legislatívy je, že neposkytuje adekvátnu ochranu pre novinárske zdroje, čo môže odradiť whistleblowerov (informátorov).

Jedno z mála pozitív v legislatíve je, že poprvýkrát jasne určuje právomoci dohľadu pre spravodajské agentúry a políciu. Je legalizované hackovanie bezpečnostných agentúr do počítačov a mobilných telefónov a dovoľuje im prístup k mase uložených osobných údajov, dokonca aj keď vyšetrovaná osoba nie je podozrivá zo žiadneho zločinu.

Skupiny za ochranu súkromia namietajú právomoci dohľadu na Európskom súde pre ľudské práva a  aj inde.

Jim Killock, výkonný riaditeľ  Open Rights Group, povedal: „Veľká Británia má teraz zákon, ktorý sa viac hodí pre diktatúru ako pre demokraciu. Štát má bezprecedentné právo monitorovať a analyzovať komunikáciu britských občanov bez ohľadu nato či sú podozriví z akejkoľvek trestnej činnosti.

Renate Samson, výkonná šéfka  Big Brother Watch, povedala: „Prijali sme zákon o investigatívnych  právomociach, ktorý fundamentálne zmenil tvár sledovania v tejto krajine. Nikomu z nás nie je zaručené právo komunikovať súkromne a, čo je najdôležitejšie, bezpečne.

Víťazstvo Trumpa začalo špekulácie pre jeho srdečné slová  Vladimírovi Putinovi, mohol sa dohodnúť s ruským prezidentom, aby poslal Snowdena späť do USA, kde čelí dlhoročnému väzeniu. Snowden žije v Rusku, pretože v roku 2013  prezradil desiatky tisíc utajených dokumentov novinárom.

Ale Bill Binney, bývalý člen NSA, ktorý sa stal whistleblowerom, sa vyjadril skepticky: „Nie som si istý, že vzťah prezidenta Trumpa a prezidenta Putina by mohol byť zlým pre Snowdena.“

„V Rusku by ešte stále mohol (Snowden) byť výhodou, ktorú možno Putin použije pri vyjednávaní s Trumpom.  Inak Snowden nemá veľkú podporu vo svete plus v USA a Trump by to nechcel narušiť. Tiež si myslím, že každá snaha dostať Snowdeba z Ruska a k americkému súdu by mohlo podporiť minimálne tri ďalšie súdne spory proti americkej vláde za protizákonné sledovanie.“

Pre rádio Slobodný vysielač preložil UM